foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 185 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Moje skúsenosti s dvojčatami

Moje skúsenosti s dvojčatamiMoje dvojičky sa narodili v auguste minulého roka, takže moje skúsenosti sú síce krátke, ale zato aktuálne.

V nemocnici sme strávili po plánovanej sekcii ešte týždeň a potom sme sa vrátili domov. Keďže som dostala mliečko až na 5. deň, tak sme už z pôrodnice išli s nutnosťou dokrmovať naše bábätká mliečnou formulou. Napriek veľkej snahe a chceniu sa mi laktáciu nepodarilo rozbehnúť, hoci som mala dostatok informácií.

Jedným z dôvodov mohli byť aj moje problémy so štítnou žľazou. Takže, bohužiaľ, k téme dojčenia sa veľmi vyjadrovať nemôžem, hoci som sa snažila a každé jedlo sme začínali dojčením, bábätkám to nestačilo a stále sme ich museli dokŕmiť mliečnou formulou. Takýto postup sme mali až do 6 týždňov, ale potom sa bábätká úplne odmietli prisať a moja „laktácia“ sa pomaly ale isto ukončila.

Hneď po návrate z pôrodnice sme prišli domov, do nášho 3-izbového bytu. Namiesto toho, aby som šla k rodičom, keďže bolo jasné, že budem potrebovať pomoc pri zotavovaní sa a takisto so starostlivosťou, presvedčila som mamu, aby prišla ona k nám. Bolo to dobré z viacerých hľadísk: vytvorili sme si systém priamo „na mieste činu“, nemuseli sme sa nikomu prispôsobovať, ani brať na nikoho ohľad – doma sme boli iba manžel, mama, dvojičky a ja. Mama so mnou ostala prvé dva týždne po návrate domov, za čo jej patrí veľká vďaka a dúfam, že niekedy budem mať príležitosť oplatiť jej to. Vykonávala všetky domáce práce, varila, prala, žehlila, tíšila deti a nezriedka aj mňa, keď na mňa prišli pochybnosti, či to všetko zvládnem...

Prvý týždeň takisto kúpala deti. Ja som mala na starosti iba dojčenie, čo je však pri dvojičkách dosť veľká námaha, keďže sme ich potom ešte vždy museli dokŕmiť umelým mliekom. Dokonca som s mamou absolvovala aj prvú návštevu u lekárky.

Po dvoch týždňoch mamu vystriedal manžel (ešte šťastie, že si mohol vziať celý mesiac dovolenky, nie každý má tú možnosť), čo bola tiež veľká pomoc, ale na mňa prešli práce okolo domácnosti a s tým spojená väčšia námaha. Keď sme uložili deti spať, tak po celodennej starostlivosti a kúpaní sme ešte žehlili bielizeň a po všetkých tých prácach sme boli skutočne hotoví (v zmysle unavení). Postupne sme si však zvykli, my na dvojičky a ony na nás, a vymysleli zopár zlepšovákov, aby sme nestratili radosť zo života a neutrápili sa.

Keď sa teraz pozerám spätne na tie mesiace, viem, že niektoré veci by som robila ináč. Ale viete, prvorodička s dvoma malými bábätkami, ktorá si myslí, že všetko bude fungovať ako predtým... Kto nevyskúša na vlastnej koži, neuverí. Preto by som zopár našich zlepšovákov zhrnula, lebo, ako si čítam, popísala som toho veľa, ale nič konkrétne.

1. Pomoc pri návrate z pôrodnice

- nevyhnutná!!! (Najlepšie – mama, sestra, svokra – v tomto poradí, ale určite so skúsenosťami s malým bábom). Kým sa jedno dieťa dojčí, druhé sa môže prebaliť, prípadne ho podať dojčiacej mame. Táto osoba by mala na seba prevziať aj varenie – lebo ak chcete dojčiť, musíte jesť, a ak chcete jesť, musíte mať navarené...

2. Zápisky

- zaviesť si malý zápisník, kde si budete značiť, kedy a koľko ktoré dieťa toho vypilo. Nás to zachránilo pred hospitalizáciou Barborky, lebo tá pila veľmi málo, malé dávky (40 – 60 ml). Keďže sme ich však vedeli porovnať vzájomne, stále sme jej dávali fľašu. Pila menej, ale častejšie. U nás neplatili žiadne 3 či 4-hodinové intervaly medzi kŕmeniami. Tak sme aspoň dosiahli, že pila síce menej ako Matúš, aj menej priberala – ale bolo to v norme.

Môžete si tam aj zapisovať koho ste kedy kúpali – my sme však kúpali oboch každý deň naraz. Značila som však, kedy kto dostal aký liek, aký vitamín.

Tie zápisky pomáhali aj v tom, že stačilo do nich pozrieť a aj manžel bol hneď v obraze. To pomohlo hlavne v noci, keď ich kŕmil on.

3. Kúpanie

- oboch sme kúpali každý deň približne v rovnakom čase, tak ako boli zvyknutí z pôrodnice. Potom nasledovala masáž, kŕmenie a spánok. Kúpala som ja, manžel asistoval. Najprv som okúpala jedno, vymasírovala, manžel počas masírovania vymenil vodu a vyzliekol druhé dvojča a vzal si na kŕmenie prvé dvojča a ja som potom kúpala a masírovala a kŕmila druhé dvojča. Bolo to ťažké zosúladiť, lebo niekedy to druhé dvojča bolo mrzuté, kým čakalo, než príde naňho rad. My sme mali ešte ten problém, že Matúško mal reflux, takže sme s ním nemohli manipulovať, keď bol napapaný. Niekedy sa mu stalo, že kúpanie úplne prespal.

4. Spánok

– spočiatku spali v jednej postieľke, asi do troch mesiacov, teraz už má každý svoju. Síce sme v spálni natesno, ale nejako to vydržíme. S nami v posteli spali minimálne – každé malo také 2 – 3-dňové obdobie, keď vypľúvalo cumlík a nemohlo v noci spať. Tak sme ich mali pri sebe a ten cumeľ sme im dávali. Čo sme si však pokazili, bolo uspávanie. Obaja vedeli zaspať sami v postieľke, len sme ich tam položili, trošku pomrnčali a zaspali. Teraz už zaspávame s revom, na rukách a kolísaním na fitlopte, čo je poriadna zaberačka. Ako ich však znova naučiť zaspávať samých, to by som sa rada podučila od skúsenejších „dvojmamín“.

Uspávanie jedného musíte dokončiť, aj keď druhé bábo veľmi plače. Lebo ak to prvé necháte a idete uspať to druhé, tak pobehujete od jedného k druhému, až to nemá konca kraja a nakoniec plačete všetci traja. Chce to však viac než pevné nervy, ale uspíte ich tak oveľa skôr, ako pobehovaním od jedného k druhému.

5. Nočný spánok

- kapitola sama osebe. Máme to rozdelené takto – deti zaspávajú okolo šiestej-siedmej, manžel už spí od ôsmej a ja čakám do tej desiatej, nakŕmim ich, nočné kŕmenie mám na starosti tiež väčšinou ja – ale závisí to od situácie. Niekedy sa zobudím a manžel ich už má nakŕmené. Ak sa zobudia obaja naraz – nastane veľký rev, a to už zaručene vstaneme obaja. A kŕmenie skoro ráno má na starosti manžel a ja si môžem pospať, až kým on neodíde do práce.

Spočiatku sme čakali, kým sa nezobudia, a tak sme ich kŕmili, ale to už bol veľký rev a hlavne stres. Teraz ich kŕmime v spánku tak po 3 – 4 hodinách od posledného kŕmenia, a je to oveľa lepšie. Hneď spia ďalej, netreba ich uspávať. Predtým sa nám stalo, že sme išli spať o desiatej, prvé dieťa sa zobudilo o pol jedenástej, druhé o pol dvanástej – tak to boli len také malé zdriemnutia. A to isté o 2 – 3 hodiny. Teraz keď sa zobudí jedno nakŕmime hneď aj druhé. Samozrejme, keď je tam dosť dlhý interval od predchádzajúceho kŕmenia.  

6. Varenie

- cez deň stíham málokedy. Čo môžem, pripravím si večer – nastrúham zemiaky, nakrájam mäso, očistím zeleninu a ráno to hneď dám variť. Varím jednoduché jedlá a hlavne na viac dní. Pokiaľ navarím viac, môžem dať jedlo zamraziť a už iba postupne vyťahujem.

7. Kočíkovanie

- na prechádzky sme začali chodiť skoro, deti mali 3 týždne. Mne to pomohlo nabrať späť kondičku, ale teraz by som to riešila inak. Kočíkovať by chodil iba manžel. Ja by som si pospala a oddychovala – bola by som pokojnejšia a možno by som tak skoro nestratila mlieko. Cez pracovný týždeň chodím na prechádzky ja a cez víkend, keď sme obaja doma, striedame sa a ten druhý si aspoň trocha oddýchne.

8. Žehlenie a iné domáce práce

- upratovanie si robím sama, takisto pranie, ale žehliť mi chodí svokra. Ona má už svoj vek, tak sa bojí robiť s deťmi, keď je to však nevyhnutné (obaja „revú“, akoby ich z kože drali), tak pomôže. Ale to, že nemusím žehliť, je obrovská pomoc.

9. Nepočúvať rady matiek jedného dieťaťa

- čo ma vždy vie vytočiť do nepríčetnosti, je veta mamičiek, ktoré majú jedno dieťa – neboj, po roku to už bude pohode, samé sa zahrajú, budeš mať pokoj! Chcem počuť tú vetu, ale od mamičiek, ktoré majú dvojčatá! Čo moje deti po roku budú supermani? My budeme mať stále dvojnásobok práce, takže takéto výroky si netreba všímať a hlavne – nepodliehať panike. Veď koľko dvojčiat chodí po svete?! Ja si v ťažkých chvíľach spomeniem na svoju babku – keď tá dokázala vychovať pred päťdesiatimi rokmi svoje dvojičky, tak to musím predsa dokázať v terajšej dobe aj ja!

A keď je najhoršie – dvojky plačú a ja som s nimi sama, behám od jedného k druhému, tak vtedy plačem s nimi.

Zdroj: Mama a ja 02/2007
Ilustračné foto:

Komentárov   

JanaK
0 #3 skúsenosti s dvojičkamiJanaK 2015-03-23 21:42
Dátum: 26.11.2012

Ahojte, poprosila by som vás o radu ako uspávať dvojičky. Mám chlapca a dievčatko a niekedy je to veľmi ťažké. Zatiaľ majú mesiac a pol a zdá sa mi, že keď plače jedno, tak to druhé ho počuje a plače ešte viac, niekedy je to čistá psychiatria.Prosím o radu ako si to uľahčiť. Ďakujeeeeem
Jana
Citovať
Martina
0 #2 Rada so spaním-moja skúsenosťMartina 2015-03-23 21:41
Dátum: 19.10.2012

ahojte... ja mam dvojicky chlapca a dievcatko a maju 9 a pol mesiaca a mozem ti potvrdit ze cim su vacsie tym je to s nimi lahsie...ano naozaj uz mesiac sa mi zahraju aj sami ja si varim, upratujem sem tam na nich pozrem.. alebo len pri nich sedim a pozeram sa na nich a smejem sa aki su zlati... uz zacinajuu sami behat tak sa vsade stveraju padaju ale najhorsie obdobie bolo pre mna do 5 mesiacov ked nevedeli ani sedkat nechceli len lezkat a sama som ich nezvladala...od 5 mesiacov som s nimi sama, spinkavaju 3 krat vonku vzdy v kocari spolu na 2 hodinky a priznavam ze uspat ich cez den v positelke sama nezvladam...ked jedno place druhe nechce zaspat a aj sa ho bojim nechat sameho v inej miestnosti... kocar ma zachranil zaspia do 5 minut naraz... tak drzim palce a nebojte sa naozaj je to lepsie cim su starsie!!!
Citovať
Eva Brčáková
0 #1 Rada so spaním-moja skúsenosťEva Brčáková 2015-03-23 21:40
Ahojte, keď som čítala tento článok, veľa vecí som mala podobne..
Ibaže ihneď od začiatku som začínala doma sama, manžel chodil domov večer. Nemala som doma ani mamu, ani svokru.. Bolo to niekedy až na psychiatriu, ale zvládla som to. Všetko nám to sťažila 3-mesačná kolika nášho synčeka,ktorý dokázal plakať hodiny v kuse.
Teraz majú naši drobci 8 mesiacov a až teraz si uľahčujem Zivot, KONEČNE. Deti spia viac cez deň a spia aj celú noc!! Doteraz to bolo trápenie so spánkom. A preto aj píšem, lebo Vám chcem poradiť- knihu "ako naučit dvojčatá spát" škoda, že som ju nemala odzačiatku. Odporučila by som ju každému, má neuveriteľne rýchle účinky.
A život s dvojíčkami je konečne ľahši a je to radosť, konečne to nie je psychiatria :))
Ak by ste chceli, napíšem viac
Citovať

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies