foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 109 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Lebo sú dvaja

„Vieš ,že som mala na mále? Skoro to boli dvojičky, ale našťastie to dobre dopadlo! Som si vydýchla,” zdôveruje sa mi tehotná známa a s úľavou si odfukuje.
„No, to som veľmi rada,” snažím sa slušne odpovedať, ale v skutočnosti netuším ako mám reagovať. Prikladám zdvorilostný úsmev, zatiaľ čo v duchu odhadujem aký hlboký nedostatok taktu má táto žena a budúca matka.

 

„Nič v zlom!” ohradzuje sa hneď.  “Viem, že ty máš dvojičky a iste je to krásne, ale problém s dvojičkami je v tom, že sú dvaja... veď vieš čo myslím.” Usmejem sa v snahe odľahčiť situáciu.

Nuž, viem čo myslí. Ľudia ma často zastavujú na ulici so súcitom až ľútosťou v očiach a pýtajú sa „ako to vôbec zvládam”. Dvojičky sú v očiach mnohých taká minitragédia. Nehovorím, že je ľahké starať sa o dvojičky. Na druhej strane si myslím, že nič nie je iba čierne alebo iba biele. A práve o tom je aj tento článok. Moje zhrnutie toho, na čo sa každá mama dvojičiek môže tešiť a toho, čo „monomamám” nebolo dopriate.

Byť mamou dvojičiek je úžasné a zároveň aj vyčerpávajúce, sčasti až k zblázneniu. Je to kolotoč hysterického plaču, neobsiahnuteľne veľkej lásky na druhú, strašného vyčerpania do špiku kostí, zúfalstva, ale aj dojatia a opäť raz obrovskej lásky. Ako moje deti vyrastajú z plienok a stávajú sa plnohodnotnými členmi rodiny a nie len živým závažím, objavujem zákutia života s dvojičkami, ktoré mi svojou krásou vyrážajú dych.

Asi je v tom istá spravodlivosť. Mať jedno dieťa je náročné, ale zároveň má mama čas sa aspoň na chvíľu zastaviť a vychutnať si to. Tento luxus dvojmamy častokrát nemajú. Mať dvojičky je v istých okamihoch také náročné, že na nič iné mama nemá čas, energiu a priestor. Aj preto tie krásne veci musia byť dvakrát také intenzívne, aby si ich zaneprázdnená dvojmama mohla vôbec uvedomiť.

Myslím, že je len spravodlivé, keď konečne dvojičková mama prejde tým údolím plným tŕnia raného materstva a preseká sa bezsennými nocami, zrazu okolo dva a pol roka (plus-mínus) začína jej životom vanúť čerstvý vánok. Niečo sa deje a zrazu to začína byť náročné ale aj krásne, a jedno aj druhé je vo vyváženom pomere. Už to nie je len obrovská drina. Už sa začína načrtávať istá rovnováha medzi jedným a druhým.

1. Dve priehrštia lásky 

Doteraz moje ruky slúžili len na to, aby som tie dve stvorenia prenášala, naťahovala sa s nimi, brala ich na ruky, zdvíhala či nosila. Ale zrazu mám dve ruky aj na to, aby som každou mohla objať jedno dieťa, ktoré ku mne šťastne beží a chce mi dať pusu. Chce sa so mnou maznať a chce mi povedať ako ma miluje. Hromadné objatie má svoju nepopierateľnú silu! 

2. Jeden pôrod a dve deti 

Nie je pravda, keď ľudia hovoria, že mamy dvojičiek mali iba jedno tehotenstvo a hneď majú dve deti. Myslím si, že dvojičkové tehotenstvo by sa malo rátať aspoň ako jeden a pol tehotenstva. Je to totiž väčšia záťaž pre telo, prináša viac rizík či obmedzení. Ruky hore, mamy dvojičiek, ktoré ste na začiatku umierali od bolestí žalúdka a ku koncu (siedmy mesiac a viac) ste už nevedeli spávať od bolestí chrbta. Ja som prvé tri mesiace ležala v posteli paralyzovaná nevoľnosťou a ku koncu som zas plakávala kvôli chrbu, tak veľmi ma bolel. Koniec koncov, váha je dvojnásobná.

Čo som ale naozaj ocenila je, že jediný pôrod mi priniesol hneď dve deti. Viem, že som si to naraz „odkrútila”. Až raz moja známa bude chcieť súrodenca pre svoje prvorodené dieťa, bude si celou tou perepúťou tehotenstva a pôrodu musieť prejsť odznova, aby bola tam, kde sú maminy dvojičiek už na začiatku. 

3. Dvojmo, ale potom už dosť 

Mamy dvojičiek nemusia deliť svoju pozornosť medzi odlišné potreby rôznych vekových kategórií (za predpokladu, že dvojičky sú jediné deti, ktoré majú). Dvojmamy musia hneď od začiatku nasadiť zabijácke tempo a ako na bežiacom páse vybaviť potreby svojich detí súbežne. Ja sama sa občas cítim ako pri pásovej výrobe. Prebaliť jedno dieťa, potom druhé, obliecť jedno aj druhé a podobne…, ale ako deti rastú, táto pásová výroba sa začína meniť na vyrovnaný tím dvoch detí. Keď sa hráte, máte dvoch rovnocenných partnerov a nemusíte brať „ohľad” na menšie dieťa. Nezaoberáte sa otázkou, či sú hračky vhodné pre iné vekové kategórie, či už môžete obom navariť to isté. Obe sú totiž rovnaké a čo môže jeden, môže aj druhý! Môžete im rozprávať rovnaké rozprávky. Viete, že vaše deti prechádzajú rovnakou fázou a nemusíte teda hľadať odlišné riešenia. Zúbkujú síce obaja naraz, a je to skutočne intenzívne obdobie, kedy sa väčšina mám škriabe po stenách, ale keď je ukončené, viete že je ukončené nadobro. S dvojičkami si to odžijete naraz a máte raz a navždy pokoj.  

4. Isté veci sa vás netýkajú (za predpokladu, že dvojičky sú vaše prvorodené) 

Rodičia dvojičiek nemusia riešiť, či starší nevplýva zle na mladšieho. Nestane sa im, že by napomínali svoje dieťa s tým, že „toto nemôžeš, lebo si ešte malý”, zatiaľ čo súrodenec už môže. Tak isto nebudú nikdy riešiť súrodeneckú žiarlivosť. Dvojičky nikdy neboli jedináčikovia a tiež je skoro nemožné ich rozmaznať tak, ako sa to dá s jedným dieťaťom v krátkom čase. 

5. Dvojičky si vystačia aj samy

Jedno z najväčších požehnaní dvojičiek – dvojičky sa vedia zahrať aj samy. A ako rastú, táto schopnosť sa prehlbuje (aj keď paralelne sa prehlbuje aj schopnosť hádať a biť sa navzájom). Tak ako mama s jedným dieťaťom nemusí nikdy riešiť večné hádky o hračky, tak mamy dvojičiek nemusia nikdy riešiť kde zohnať svojmu dieťaťu detskú spoločnosť.

V poslednej dobe sa mi často stáva, že vojdem do izby a moje deti sa spolu hrajú s legom a ani im nechýbam.

6. Dvojičky sa navzájom ťahajú 

Každé z dvojičiek je iné a má na niečo iné nadanie. Skvelá vec je, že také malé deti sa vedia jedno od druhého učiť a motivovať. A vedia to už ako malé bábätká. Moje dvojičky už v brušku dávali jasne najavo, že sú odlišné. Zatiaľ čo jeden sa v kuse hýbal, druhý bol o poznanie lenivejší. Je len logické, že môj malý športovec napredoval vo vývine aj po pôrode. Spomínam si, ako som obe deti pretáčala na bruško, keď bol čas aby začali loziť. Aktívnejší z dvojice to nadšene prijal a za veľmi krátku dobu už lozil. Druhé dvojča táto moja snaha veľmi hnevala. Prestala ho hnevať až v okamihu, keď sa jeho brat dal do pohybu. Spomínam si ako v ten deň, keď jeho brat robil prvé nesmelé posuny vpred, sa on sám hodil zo sedu na bruško a pokúšal sa loziť… trvalo mu to skoro mesiac, kým dobehol brata a aj on sa dal do pohybu a celú tú dobu pozorne sledoval svoje dvojča a jeho pokrok. Nepochybujem, že to bol práve pokrok jeho dvojčaťa, ktorý ho k tomu motivoval. Niečo veľmi podobné sa udialo aj s chodením či s rozprávaním. 

7. Dvojičkovské puto 

To najdojímavejšie na celom dvojičkovom svete je puto, ktoré medzi dvojčatami existuje. Dvojičky sa medzi sebou môžu a aj budú biť či hádať. Ale nedaj Boh, aby sa niekto pokúšal ublížiť jednému z nich! 

Spomínam si ako som raz so svojimi deťmi bola na ihrisku. Mali sotva dva roky a každý sa hral na inom konci ihriska. Ale keď si jeden, asi päťročný chlapec, začal dovoľovať na jedného z mojich malých, netušil akú chybu urobil. Jeho dvojča tam bolo tak rýchlo ako mu to len jeho malé nôžky dovolili a svoje dvojča si ubránil. Ja som sa už neubránila slzám dojatia. Takýchto okamihov sa mamy dvojičiek dočkajú často. Dvojičkám na sebe záleží a starajú sa navzájom o seba.

Ja sama som jedináčik, ktorého túžba po súrodencoch nebola nikdy naplnená. O to viac zbožňujem vedomie, že moje deti budú mať po celý čas po boku blízkeho parťáka, ktorý s nimi bude prežívať jednotlivé etapy života ako rovnocenný partner, a ktorý im porozumie lepšie ako ktokoľvek iný. Keď nastúpia do školy, či keď si budú robiť vodičák, nebudú v tom sami. Dokonca aj keď budú potrebovať od niekoho odpísať úlohu, nájdu ho vo vlastnej rodine.

Často nad tým premýšľam, aké to asi je nebyť na nič sám v tomto veľkom svete. Mať niekoho kto ti rozumie a prechádza s tebou všetkým, to je veľká investícia do života. 

8. Dvojnásobná rôznorodosť 

Čo osobne na dvojičkách milujem je ich rozmanitosť. S jedným dieťaťom nezažijete aké to je mať urozprávané a zároveň tiché dieťa. Alebo máte pokojné alebo máte živé striebro. Vždy je to jedno alebo druhé a každé dieťa je koniec koncov iné. Pri dvojičkách vidíte tú rozmanitosť života lepšie. Vidím samu seba v jednom aj druhom, ale v každom je niečo iné zo mňa či z môjho muža. Vidím ich odlišné povahy a ich reakcie na tie isté situácie. Často si hovorím, ako dobre, že aspoň jeden z nich je dobrý jedák a kompenzuje mi extrémnu vyberavosť v jedle jeho dvojčaťa. Alebo si vravím, ako dobre, že aspoň jeden mi dobre spáva, tak viem aké to je mať dieťa, ktoré dobre spí.

Moje deti sú z každého rožka troška a keďže sú dvaja, je tých rožkov dvakrát toľko. Dvojčatá sa navyše často dopĺňajú, takže to čo chýba jednému má zvyčajne ten druhý a v konečnom dôsledku mne ako mame nechýba nič. 

9. Sme taký malý kolektív 

Tento bod má svoje obrovské nevýhody a diery v podobe faktu, že dieťa nemá individuálny vzťah s mamou, keďže väčšinu času je pri mame aj jeho dvojča. Na druhej strane, to čo nemôžete robiť sama s jedným sa pri troch ľuďoch (mama a dvojičky) už robiť dá. Dynamika vzťahu je iná. Je omnoho jednoduchšie nadchnúť k niečomu dve deti. V istom zmysle ste taká malá sociálna skupina, kde sa nadšenie šíri omnoho rýchlejšie. Je tiež jednoduchšie deti o niečom presvedčiť. Stačí, že jedno z detí vás nasleduje a aj jeho dvojča sa zvyčajne pridá.

Pri dvoch deťom máte tiež vždy po ruke aspoň jedného pomocníka (napríklad keď prebaľujete jeho dvojča), ktorý vám prinesie čo treba alebo naopak niečo odnesie. 

Keď niečo oslavujete, je to poriadna oslava, lebo máte dve nadšené deti a radosť sa tým násobí. Keď sa deti tešia a smejú, počujete a prijímate dvojnásobne veľa radosti, a je to omnoho intenzívnejší pocit. 

10. Ste elita 

Priznajme si to, mamy dvojičiek sotva prejdú po ulici bez povšimnutia. Je pravda, že pôrody dvojičiek stále stúpajú a už ani zďaleka nie sú takou raritou ako za čias našej mladosti. Napriek tomu ešte stále dvojkočík či dve rovnako staré deti vzbudzujú záujem. A ich mama je súčasťou elitného klubu dvojmamín. Mamám dvojičiek sa často ujde uznanie za to ako zvládajú svoje bremeno (priznajme si, že to uznanie je oprávnené, ak vezmeme do úvahy čo to stojí starať sa o dvojičky). 
 

A ešte jeden bonus na záver:

Moje sebavedomie 

Moje obľúbené mamičkovské fórum sa volá „Som mama dvojičiek, mňa už nič nezastraší”. A myslím, že to je pre mňa z celého dvojmaterstva ten najväčší objav. Byť svedkom zázraku zrodu a vývoja života je fascinujúce, ale, žiaľ, iba dočasné. Deti odrastú a raz pôjdu svojou cestou. No jedna vec (dve, ak vezmem do úvahy aj strie) mi ostane navždy a nik mi ju už nevezme – vedomie že som to zvládla!

Môžem do smrti držať hlavu vzpriamene. Ja sama som zvládla niečo také náročné a zároveň výnimočné! Pozerám sa na svoje deti, ktoré sa zdajú byť veselé a vychované, a viem, že v tom mám prsty aj ja. Pozerám sa na ne a viem, že tu budú, keď už tu ja nebudem a budú vychovávať ďalšie generácie a ja mám na tom svoj podiel. A tiež viem, že už sa len tak niečoho nezľaknem. Máločo sa mi dnes zdá byť ťažké (tobôž neriešiteľné). Byť mamou dvojčiat je občas také náročné (vaša fyzická, psychická aj duševná kondícia je neustále vystavovaná novým testom odolnosti), že keď si tým človek prejde, nemôže ostať ďalej ležať na zemi a vravieť si, že nič nevie. Vie viac ako bolo dané vedieť a zažiť väčšine žien. Dokáže uspať dve mrzuté deti naraz. Dokáže paralelne kŕmiť. Dokáže prebaľovať a zároveň riešiť aktuálnu krízu druhého dieťaťa. Dokáže nosiť a prenášať ťažké závažia. Dokáže každodenne ustrážiť, aby sa dve živé striebra navzájom neprizabili. A dokáže popri tom všetkom vykonávať aj ďalšie úkony akými sú nákup, upratovanie, varenie či existencia samej seba. Nie, mňa už len tak niečo nezastraší.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies