Tretie dieťa pre radosť alebo trojnásobný prírastok do rodiny

foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Tretie dieťa pre radosť alebo trojnásobný prírastok do rodiny

Dvojčatá, trojčatá, štvorčatá alebo jednoducho viacpočetné tehotenstvá dnes už nie sú veľkou zriedkavosťou. Samotní lekári konštatujú, že posledné roky sú spojené so zvýšeným výskytom mnohopočetných gravidít, čo súvisí predovšetkým s liečbou sterility. V roku 1995 však boli trojičky ešte viac-menej raritou, ktorú navyše v tomto prípade zariadila samotná príroda.

 

Dnes už je to dvanásť rokov, čo sa rodina z Limbachu rozrástla o troch nových členov. Manželia plánovali tretí prírastok do rodiny už dlhšiu dobu, preto sa na tretie dieťa, ktoré malo byť dieťaťom pre radosť, tešili. Osud však zariadil všetko inak a postaral sa nie o jedno, ale hneď o tri deti.

Po dvoch dcérach, ktoré boli v tom období vo veku 15 a 12 rokov, prišli na svet 9.9.1995 tri dievčatká – trojičky. Naďa, Alexandra a Ema sú dnes už veľké slečny, ale na ich príchod si všetci z rodiny dobre pamätajú.

 

Od jedného ku trom

„Keď sme sa rozhodli pre tretie dieťa, mali sme obaja 37 rokov a dve veľké dcéry. Tie prvotné starosti, ktoré mladá rodina má, či už s bývaním, zariaďovaním a podobne, sme už mali za sebou a navyše sme obaja túžili po synovi, ktorý by zabezpečil pokračovanie rodu po meči...“ spomína mama piatich dcér, pani Eva. „Keď som otehotnela, veľmi sme sa tešili na to malé, voňavé bábätko do rodiny. Ani vo sne nám nenapadlo, že by mohlo ísť o viacnásobný prírastok.“

V jedenástom týždni tehotenstva však ultrazvukové vyšetrenie ukázalo, že v tele mamičky rastú deti dve. Bola to skutočne nečakaná správa, ktorá oboch rodičov zaskočila. Prijali ju však statočne. Po krátkom čase, keď nastali menšie komplikácie a pani Eva musela ostať v nemocnici, vyšetrenie ukázalo, že sa doktori v počte mýlili. Bábätká totiž neboli dve, ale tri. Na to si pani Eva spomína ako by to bolo dnes: „Viem, že som pánovi doktorovi pri vyšetrení povedala, nech už radšej nehľadá, lebo čo keď nájde ešte jedno dieťatko,“ dodáva s úsmevom.

Tehotenstvo našťastie prebiehalo bez väčších komplikácií, ale aj napriek tomu musela pani Eva stráviť šesť mesiacov v nemocnici. Predsa len viacpočetné tehotenstvo prináša vždy isté riziko a väčšiu záťaž na organizmus matky.

Bolo potrebné sledovať priebeh tehotenstva a venovať matke, ale aj deťom zvýšenú starostlivosť. „Počas vyšetrení sa ma lekári často pýtali na užívanie antikoncepčných tabliet, hormonálnych liekov, či iný medicínsky zásah, ktorý by mohol byť príčinou môjho viacplodového tehotenstva. Nič podobné som však nikdy nepodstúpila.“

 

Miesto chlapca tri dievčatá

Príchod trojčiat na svet sa očakával s radosťou, netrpezlivosťou, ale aj s istými obavami a zvedavosťou. S rastúcim bruškom mamičky narastalo i napätie v rodine „čo“ to bude, pretože pohlavie detí bolo po celý čas neznáme. Pochopiteľne, celá rodina verila, že aspoň jedno z detí bude vytúženým chlapcom. Napokon pravdepodobnosť bola v tomto prípade väčšia. „Častokrát som sa pýtala lekárov na pohlavie detí, nevedeli mi však odpovedať. Vedeli len to, že jedno je určite dievča. Tak som mala pripravené tri dievčenské a tri chlapčenské mená. Prvoradé však bolo, aby boli všetky tri zdravé. Celé tehotenstvo som si neželala nič iné len ich zdravie.“

Dlhé očakávanie sa skončilo dňa 9. septembra 1995, kedy sa manželom narodili tri krásne, zdravé... dievčatá, ktoré sa stali „tretím maznáčikom“ v rodine. Ema (2,06), Alexandra (2,20) a Naďa (2,40) svojím príchodom priniesli radosť, dojatie i opätovné prekvapenie, keďže takúto „kombináciu pohlaví“ skutočne nikto nečakal... Ich narodenie, krása a zdravie však zatienili i nesplnenú túžbu po synovi. „Jednoducho to tak osud zariadil a my sme šťastní, že sú deti v poriadku,“ poznamenala päťnásobná mama za celú rodinu.

 

Ako zvládnuť trojčatá?

Túto otázku si zrejme kladie veľa mamičiek. Skutočnú odpoveď však pozná asi len tá, ktorá si trojčatá prinesie domov. „Nič nie je také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Nehovorím, že je to jednoduché, ale dá sa to zvládnuť.“

Príchodom z pôrodnice nastal kolotoč povinností pre všetkých členov rodiny. Keďže pani Eva už mala skúsenosti s výchovou detí, veľké obavy nemala. Skôr sa zaoberala otázkou, ako zorganizovať deň, aby všetko stihla a aby mali dievčatá všetko, čo potrebujú. Pochopiteľne, najťažšie boli prvé dni, kedy si musela celá rodina zvyknúť na trochu iný život, iný režim, ale hlavne na samostatnú starostlivosť o bábätká, ktoré si vyžadovali trojnásobnú pozornosť. Sama pani Eva priznáva, že niektoré dni, či noci, predovšetkým, keď deti dobre nespali a navzájom sa budili, boli nielen fyzicky, ale aj psychicky náročné. „Ťažké boli i obdobia, keď jedno z dievčat ochorelo. Utíšiť a pomôcť chorému dieťaťu, keď má napríklad horúčku, je veľmi náročné a u nás bola len otázka času, kedy ochorejú i ďalšie dve dievčatá. Našťastie pomáhali staršie dcéry aj manžel.“

Celá rodina sa zhodla v tom, že nový režim domácnosti, ktorý museli zaviesť, všetko uľahčil. Postupne každý vedel, čo má robiť a také kúpanie, či kŕmenie troch detí sa stalo rutinou.

Jednoducho tak, ako sa matka prispôsobí jednému dieťaťu po príchode z pôrodnice, tak sa pani Eva musela prispôsobiť trom a všetko zariadiť tak, aby ani jednému nič nechýbalo. Lásku, pozornosť, starostlivosť dávala a dodnes dáva naraz trom rovnako starým deťom. „Je pravda, že starosti sú pri trojičkách podstatne väčšie ako pri jednom dieťati, ale na druhej strane i radosti prichádzalo viac. Veď čo je väčšou odmenou, keď nie detský úsmev? A na mňa sa usmievali tri deti.“

 

Trojčatá a financie

Ako nám rodina potvrdila, tri bábätká riadne načreli do rodinného rozpočtu. Veď si len vezmime, čo stojí taká výbavička pre jedno dieťatko, nehovoriac o plienkach, hygienických potrebách či výžive, ktoré treba permanentne kupovať. Kde sú ešte kočíky, postieľky, hračky, oblečenie... Pritom oblečenie pre malé deti, ktoré neustále rastú, treba tiež pravidelne dopĺňať. Navyše pani Eva dostávala materskú len na jedno dieťa. „Peniaze som dostala, ako by som mala iba jedno dieťa. Nikoho nezaujímalo, že som porodila a starám sa o tri deti. A keď sa to tak vezme, „materská“ je málo pre jedno dieťa, nieto ešte pre tri.“ Keď na túto skutočnosť upozornila na úradoch, dostala stručnú odpoveď: „Je to len jeden pôrod.“ Túto „byrokratickú zhovievavosť“ skutočne netreba komentovať.

Keďže mesačné príspevky od štátu dokázali pokryť náklady na zabezpečenie základných potrieb detí len minimálne, rodina bola odkázaná hlavne na plat hlavy rodiny. Pre začiatok síce finančne pomohlo pár jednorazových finančných príspevkov, ďalej si však museli pomôcť sami. „Každé obdobie si vyžaduje iné výdavky. Keď boli bábätká, tak to boli hlavne plienky a kašičky. Potom to boli výdavky spojené so škôlkou a dnes sú to hlavne školské potreby, ale aj oblečenie, keďže dievčatá sa dostávajú do veku, kedy im na vonkajšom vzhľade záleží... Našťastie sú už dosť veľké a rozumné, takže chápu, že nemôžu mať všetko.“

 

Škôlka a škola

Istou záťažou pre peňaženku bol i nástup detí do škôlky a neskôr do školy. Zaplatiť škôlku pre tri deti nie je jednoduchou a zďaleka nie najlacnejšou záležitosťou. Pre každé dieťa je však dôležité, aby bolo v kolektíve medzi rovesníkmi, preto sa rozhodli deti do škôlky umiestniť. A spravili dobre, pretože aj napriek obavám ako si na prostredie zvyknú, sa dievčatám medzi deťmi veľmi páčilo. Pani Eve sa zase trochu uľavilo a nabitý denný program sa aspoň čiastočne uvoľnil. „Aspoň kým boli v škôlke som sa mohla v pokoji venovať iným činnostiam v domácnosti, ale keď prišli, boli ako veľká voda. Každá jedna chcela prerozprávať zážitky z celého dňa ako prvá. Toľko sa predbiehali a prekrikovali, že som nakoniec nerozumela ani jednej...,“ dodáva s úsmevom. Rovnako to bolo aj s nástupom do školy. Ako každý rodič aj oni sa obávali prvého ročníka, ale aj toho ako zvládnu deti učenie a nové povinnosti či nové prostredie. Našťastie sa dievčatá do školy tešili a s učením nemali problémy. Náročné to bolo opäť hlavne pre mamu, ktorá sa s nimi učila najčastejšie. „Učenie nám zaberalo dosť času, pretože sme sa museli venovať každej jednej osobitne. Keď sme sa učili spoločne so všetkými troma, tak sa prekrikovali, skákali si do reči a radili jedna druhej pri odpovediach. Náročný bol hlavne prvý stupeň základnej školy, dnes sa už učia viac-menej samy, ale občas ich musím skontrolovať a preskúšať, pretože niekedy si dajú úlohu navzájom opísať.“

 

Ako plynul čas...

Ako dievčatá rástli a stávali sa samostatnejšími, veľa povinností ubúdalo. To, čo sa na začiatku zdalo zložitým, sa časom stalo rutinou, ktorú bravúrne zvládli. Pre každú rodinu sú obzvlášť peknými chvíle detských pokrokov, ako prvé krôčiky, či prvé slová, na ktoré trpezlivo čakáte, a keď prídu, stanú sa nezabudnuteľnou udalosťou. V rodine to v tomto prípade bolo o to krajšie, že tieto výnimočné chvíle prežívali trojmo, i keď taký rast zúbkov „na trikrát“ dokáže priniesť i krušné chvíle... „Každé obdobie v ich vývoji prinieslo niečo nové, nové radosti aj starosti. Lozenie po štyroch pre nás znamenalo mať sa trikrát viac na pozore. Keď sa tri deti rozlezú po dome, a to ešte každé iným smerom..., ustrážiť ich, aby si neublížili, bolo niekedy dosť ťažké. Taktiež chodenie. Denne sme s nimi behali hodiny držiac ich za ruky. Ale samozrejme potom to bola o to väčšia radosť, keď začali chodiť samy.“

Pozornosť, ktorú najbližší dievčatám venovali, bola odmenená. Ako nám pani Eva povedala, mať trojčatá môže mať aj svoje výhody. „Veľmi nám pomohlo, že sa dokázali zahrať samy. Stačilo im vysypať hračky na kôpku a poradili si. Ale podozrivé bolo, keď stíchli...,“ usmieva sa pani Eva. „Vtedy som vedela, že robia nejakú neplechu.“

Deti z dvojičiek, predovšetkým jednovaječné, zvyknú byť na seba značne naviazané. Preto nás zaujímalo, ako je to pri trojčatách. „Dievčatá robia veľa vecí spoločne, ale nemyslím si, že sú na seba nejako extrémne naviazané. Povedala by som, že tak bežne ako iní súrodenci. Držia spolu, ale, pochopiteľne, sa niekedy i pohádajú.“ Dievčatá sú trojvaječné trojičky, čiže nie sú identické výzorom. „Spočiatku bolo pravdaže ťažké rozoznať ich. Keď boli bábätká, predsa len sa na seba podobali viac. Vtedy si známi, ale často aj my, pomáhali pomocou cumlíka a neskôr podľa náušníc. Mýlili sme si hlavne Emu so Sašou, tie sa veľmi podobali, aj ja som mala niekedy problém. Naďka má tmavšie vlasy odmalička, takže v jej prípade bolo rozlišovanie jednoduchšie.“ Výzor, ale hlavne povahové črty sa začali postupne odlišovať, meniť a vyvíjať. Pomaly sa z každej stávala individuálna osobnosť. „Emka so Saškou sú temperamentnejšie, nevedia chvíľu obsedieť. Naďka je zase pokojnejšia a rozumnejšia, akoby o rok staršia. Dodnes je zaujímavé sledovať, ako sa formujú. Často rozmýšľame, kto sa na koho podal, ale jednoznačné je to asi len u Emy. Tá je celkom ako ja a dcéra Soňa. Naďka so Saškou sú asi mix nás oboch s manželom. Ale každá z nich je osobnosť. Sú trojičky, no predsa každá iná.“

 

Súčasnosť

Keďže dnes majú trojičky 12 rokov, starostlivosť o ne je pre rodinu podstatne jednoduchšia v porovnaní s obdobím, keď boli ešte bábätká. Keď treba, vedia pomôcť a vracajú tak rodičom roky starostlivosti späť. Blížia sa síce k veku, kedy deti dokážu spestriť život celej rodine, manželia však veria, že i toto obdobie v živote svojich trojičiek zvládnu bez väčších problémov. „Za tie roky nám už ani nepríde, že sú dievčatá trojičky. Teraz si nevieme predstaviť, že by sme mali miesto troch detí jedno dieťa, ako sme plánovali. Veď by sme sa nudili,“ s úsmevom uzatvára pani Eva.

 

 

Zdroj: Mama a ja 05/2008

Komentárov   

zuza
0 #1 dvojčatazuza 2015-03-23 21:25
dobry den i ja mam mam dvojčata, a jsem rad že jsem vaši stranku našla tuto. dvojčatum je dnes 9let . ajsou to šikovny detičky ,Jaromirek ma 2 roky epilepsii a dalši nemoci, Zuzanka oči vadu a le jinak jsou super , chodim pravidelne na srazi dvojčat v Boskovicich ,a jsem rada že sve deti mam. Jsem mama 5 deti. a i když jsem v celku sama na NE -nikdy bych neměnila ,holka je pohodova , kluk chodi do špecialni školy ale zvlada to,mějte se všichni mamičky a tatinkove zuzana
Citovať

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Kto je online

Práve tu je 170 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies