foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 342 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Tu je Marienka a tu Anička

 

Keď mal náš Sebastiánko 7 mesiacov, išla som ku svojej obvodnej lekárke nech mi pozrie pupok, pretože sa mi nepozdával. Doktorka mi dala výmenný lístok na gastro a na vybavenie si predoperačného vyšetrenia, keďže ten pupok bola hernia (pruh). Tak som išla na  gastro na ultrazvukové vyšetrenie, kde som skoro odpadla. Nikdy nezabudnem, ako mi lekár pozeral či nemám kamene, cysty a neviem čo ešte, a ako ma prekvapil, vraj: ,,Pani, kedy ste rodili?“ Ja na to, že pred 7 mesiacmi. A on s úsmevom na tvári mi oznámil, že som TEHOTNÁ.


Skoro som skolabovala. Sestričky vytešené, všetky koľko ich tam bolo prišli pozrieť, že: ,,Jéj, toto tu ešte nebolo.“ No mne to jedno veľmi nebolo. Bola som dlho v šoku, hneď som volala svojmu gynekológovi, ktorému som to oznámila, a keďže mal všetko plné, objednal ma o dva týždne. Tak ešte len toto boli stresy. Dosť som sa vtedy naplakala, skôr z obavy ako to zvládneme - Sebiho a ďalšie bábo.Takže 2 týždne sme boli v tom, že je to jedno bábo, a potom sme šli na ultrazvuk znova.

 

Manžel pre istotu čakal u sestričky s malým. A tu prišiel ďalší šok! Lekár sa usmieval od ucha k uchu: „Tak, tu je Marienka a tu Anička.“ Nechápala som o čom rozpráva, a on, že nech príde manžel. Tak nám to pekne ukázal na monitore - tu je jedno bábo a tu druhé. Vtedy, keby mi povedal, že čakám pätorčatá, asi by mi to bolo jedno, v takom šoku som bola. A môj muž ani nehovorím. Pozerali sme na lekára ako na idiota, doslova. Takže som sa pekne rozplakala a predýchavala to. Ja, čo som mala panický strach z lekárov a tlakomeru, o cisárskom ani nepíšem, tak ja som opäť tehotná! Najlepšie bolo, že som bola už takmer vo štvrtom mesiaci - príznaky žiadne, keďže som dojčila, menštruácia žiadna, nevoľnosti žiadne...

No poviem vám, nebolo to jednoduché obdobie. Okolie to bralo tak že: „Joj, neboj sa, vychováš, pomôžeme ti...“ Ale videla som, že v duchu si myslia: „Oni nie sú normálni...“ Dokonca svokor raz zahlásil malému: „Čo to tvoja mamka s tatom porobili...“ Týmto ma úplne zabil. Bála som sa a veľa som plakávala, nespávala som po nociach a normálne som bola nahnevaná na celý svet. Ani neviem ako som tehotenstvo prežila.

Lekár ma objednal aj na zašitie krčka (pre istotu), takže týždeň pobytu v nemocnici - no hrôza, nemocnica a lekári, to je moja nočná mora... Cítila som sa celkom dobre, až kým mi tam chceli pichať magnézium. Mala som svojho lekára, a toho sa mi podarilo presvedčiť, že ja magnézium nechcem, pretože keď vidím ako to pichajú, nemám ani tlak ani pulz. Tak mi ho nakoniec nedali. Normálne som ho ukecala a pustili ma domov. Išla som odtiaľ tanečným krokom. Doma to bolo psycho - ja stále väčšie bruško, ako tak vyrovnaná so všetkým... Priznám sa, že to bolo naozaj hrozné obdobie - nosiť malého na rukách a ešte brucho pred sebou. Objavoval svet, všade lozil, lietal, no nenechal ma trošku posedieť. A to som mala lekárom naordinovaný domáci pokoj. Keby vedel, čo všetko robím doma, asi by to neprežil. Tak som sa dostala do 34. týždňa a to ma radšej  prijali na kliniku, nech som pod dohľadom. V pohode som ešte chodila a ako tak vládala.

Hneď v prvú noc sa o 1.00 hod. objavila v izbe sestrička ako z hororu - s ihlou nado mnou, že mi musí pichnúť injekciu na dozretie pľúc detičiek. Tú ženskú som dlho preklínala. Jednak som sa jej zľakla, a po druhé to riadne štípalo. Veľmi mi chýbal manžel a malý, chodili za mnou často, volali sme si stále, no veľmi mi bolo smutno. To som už bola dva týždne v nemocnici.

Deň pred pôrodom som sa šla osprchovať a šmykla som sa v sprche, a možno aj to bol dôvod na spustenie pôrodu. Na druhý deň, keď som už spala, okolo 23.00 hod. mi odtiekla plodová voda. Prišiel pán doktor „automechanik“ bez citu a prestrihol steh na krčku - to som si myslela, že už rodím. Tak si ma pekne pripravili na cisársky rez. Triasla som sa od strachu ako to dopadne, ale dopadlo to úžasne. Keď doktor vyberal bábätká z bruška vyhlásil, že aké pekné detičky... Rozplakala som sa, nedala by som ich za nič na svete, som rada, že som si toto vytrpela kvôli mojim bábikám. Jednoznačne to stálo za to!!! Detičky sa nám narodili takmer do roka a do dňa.

 

 

 

Komentárov   

emilyh
0 #1 RE: Tu je Marienka a tu Aničkaemilyh 2015-03-23 18:59
Dátum: 9.2.2012

Riadny šok -verím. :eek:
Citovať

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies