Každé ráno, keď sa dvojičky zobudia, skôr ako ich prezlečiem z pyžamiek, klusajú pod sprchu (bežná záležitosť). Potom ide na rad bráško, ktorému nestačí iba umytie a prezlečenie, ale vyžaduje si svoju dávku z mojich mliekarní. Takže dvojky si musia chvíľku vystačiť samy.
Ani dnešné ráno nebolo iné... Krásne sa všetci zobudili, zrealizovali sme náš denný rituál a dvojky mohli okupovať podstatnú časť bytu. Ja som si ľahla v obyvke k Matyášovi, a ten sa pustil s veľkou chuťou do papania (dojčíme sa po ležiačky, inak by som ho asi s mojimi prsiami pridlávila).
Naše dvojičky Nelka a Peťko nám prinášajú úsmev na tvári každý deň. Najmä ich slovné hry. Peťko mňa ako maminku volá „Jaka“ a manžela ako svojho ocinka „Jade“ (pozn. sme Jana a Ľubomír). A nezaostáva ani Nelka: „Nelinka ako sa voláš? Povedz Nela.“ a ona radostne zvolá: „Tela“.
Minulý rok v lete sme sa boli s dvojčatami kúpať pri jazere. Dvojčatá - chlapci, navlas rovnakí, málokto ich vie rozoznať, mali vtedy takmer 2 roky. Kúpali sa v malom bazéniku, nahí ako bubny, keď z vedľajšieho stanu vyšli dvaja podgurážení chlapci s fľaškou v ruke, podopierajúc jeden druhého.
Dvojčatá trápili prvé 3 mesiace koliky a zápchy. Zákon schválnosti funguje vždy presne vtedy, keď ho človek najmenej potrebuje. Mala som ísť s nimi do poradne. Nachystať dve uplakané deti v zime do poradne bolo samo o sebe fuška. Keď som to konečne zvládla a bola pripravená na odchod, pri obúvaní čižiem som si uvedomila, že moje deti stíchli. To mohlo znamenať len dve varianty. Buď mi zaspali, alebo sa stalo niečo iné. Správna odpoveď bola druhá.
Vracali sme sa z dovolenky z Chorvátska, cestovali sme celú noc, naše deťúrence (mali vtedy 2 roky a 4 mesiace) poctivo spinkali na zadných sedadlách v sedačkách. Ja som nespala (len sem-tam privrela očko) a rozprávala sa s manželom, jednoducho som bdela, aby ani on náhodou nezaspal za volantom.
Chceme vám napísať, ako sme si zarobili prvé korunky keď sme mali len štyri mesiace – presne 30,- Sk.