foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 189 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Takto sme to zvládli my...

Keď sa nám narodili dvojčatá, už sme mali dve staršie deti. Ako to ovplyvnilo našu rodinu? V mnohých veciach.

Ako prvé sme začali rozmýšľať, ako budeme fungovať so 4 deťmi v 3-izbovom byte. Mali sme naplánovanú rekonštrukciu bytu - veľkú rekonštrukciu... Zvažovali sme teda, či tieto peniaze nepoužiť radšej na kúpu väčšieho bytu.



Nakoniec som si sadla k počítaču a prerábku upravila tak, aby sme ako 6-členná rodina dokázali fungovať v 3-izbovom byte. Začali sme detskou izbou. Museli sme ju prispôsobiť veľkým deťom - školákom a malým deťom - bábätkám. Do kúpeľne pribudlo ešte jedno zrkadlo a umývadlo a do WC tiež. Veď nastanú časy, keď pôjdeme všetci naraz ráno preč. Využitý je každý kúsok nášho bytu.

   

Ďalším problémom bolo auto. Pri dvoch starších deťoch sme ho nemali. Neskôr sme ho kúpili. Pri dvojčatách je auto priam nevyhnutné. Je nás šesť, museli sme kúpiť väčšie 7-miestne.
Aj ďalšie výdavky boli väčšie – nákup dvojkočíka, dve vajíčka do auta, po dva fusaky do vajíčka a do kočíka, dve deky hrubé, dve tenšie, dve malé fľaše na mlieko, dve veľké, dve na čajík... Všetko šlo dvojmo, čím naše úspory dosť utrpeli. Aj výbavička niečo stála. Asi jediné čo sme nemuseli kupovať, boli postieľky. Jednu sme mali požičanú od mojich rodičov a jednu od manželových rodičov. Aj kolísky sme mali požičané od kamarátov. Stoličku na jedenie sme mali iba jednu, ale druhú nám požičala moja sestra. Takže aj keď máte niečo po starších deťoch, vždy je to iba jeden kus.


Výdavky nám rástli a príjem poklesol - najprv na materskú a potom na rodičovský príspevok. Ten bol vyšší, lebo práve vtedy ženám, ktoré odišli z práce, aby sa starali o svoje detičky, štát chcel aspoň takto kompenzovať stratu príjmu. To som poberala do 20. mesiaca veku detí. Nebolo to veľa, ale aspoň niečo. Potom klesol náš príjem na obyčajný rodičovský, ale práve vtedy vláda pridala na dvojčatá 25%, takže zase aspoň o trošku lepšie.


A ako sme fungovali? Trošku sa pokazilo v pôrodnici dojčenie, a tak som dievčatá dojčila aj dokrmovala. Snažila som sa to doma upraviť, ale sú to dvojčatá, nešlo to. Teda hneď sme museli kupovať mliečko. Bolo  to cca 70 € na mesiac, čo bolo dosť. K tomu ešte 6 balíkov plienok na mesiac, mastičky na ritku, vlhčené utierky, čajík, neskôr kašičky. Emmka mala silný reflux a odmietla v 4. mesiacoch dojčenie úplne. Brala špeciálne mliečko do roka a pol.
Výdavky sa rovnali príjmu, a teda bolo ťažké urobiť si nejakú rezervu a skoro všetky financie pohltila základná výbava pre dvojčatá, auto a, samozrejme, kompletná rekonštrukcia bytu. Musíme teda pozerať na každú korunu - ako sa hovorí po starom. Nechceme obmedziť staršie deti, ktoré športujú, a preto sme neprerušili žiadnu ich aktivitu, či už v škole alebo mimo školy. To sú tiež nie malé výdavky. Teda chod a výdavky rodiny sme tomu museli prispôsobiť... aspoň do času, kým nezačnem pracovať. Na žiadnu dovolenku nenašetríme. Na lyžovačku sa tiež nedostaneme, tak aspoň lyžujú deti v škole. Oblečenie pre dvojčatá kupujem výhradne vo výpredajoch, čo je dosť časovo náročné a je problém zohnať rovnaké veci v rovnakej veľkosti. Kupujem aj od jednej mamičky dvojčiat a veľa krásnych vecí som kúpila cez internet v bazáriku. Staršej dcérke Timke kupujem iba to, čo potrebuje, pretože dedí veci po sestrinej staršej dcére a ja zase posúvam Timkine veci jej mladšej dcérke. Riškovi musím kupovať všetko nové. Je to 13-ročný chlapec, a tak už aj jeho nároky na oblečenie stúpajú.


Momentálne naša rodina funguje od výplaty do výplaty. Musíme si financie ustrážiť. Dievčence už síce majú plienky iba na noc, aj to väčšinou suché, papkajú to čo my. Teda finančne by sa dalo povedať, že menej výdavkov, ale vlastne aj menší príjem ako keď sa narodili. Takto to ešte potrvá do ich 3 rokov, kedy pôjdu do škôlky a ja do práce. Ja nemám problém privyrobiť si, dokonca som pracovala niekedy aj popri zamestnaní, ale teraz to je nemožné. Štyri deti mi dajú tak zabrať, že niekedy som rada, že si aspoň trošku oddýchnem - doobeda dvojročné dvojčatá, prechádzka, nákup, obed, pranie, žehlenie, poobede učenie so staršími deťmi a tréningy.
Bolo úplne super, keď sa narodili dvojčatá a každý náš kamarát, ktorý prišiel, priniesol niečo deťom. Väčšinou to bolo praktické oblečenie a veľký balík plienok s komentárom: „...toto sa vám určite zíde“. Mali sme teda plnú poschodovú posteľ plienok. Veľmi nám to zo začiatku pomohlo.



 



 



V našej rodine to najprv, a vlastne aj dodnes, funguje tak, že režim dvojčiat sa  prispôsobil starším deťom. Dcérka bola prváčka a syn piatak. Obom sme sa museli naplno venovať. Syn je hyperaktívny s poruchou koncentrácie. Nevie sa sústrediť dlhšie na učenie, ani na úlohy. Každú zmenu znáša veľmi ťažko a nástup na druhý stupeň je veľká zmena. Nové predmety, na každý predmet iný učiteľ a noví spolužiaci. Pre Timku sme museli chodiť každý deň do školy a nosiť ju na tréningy. Problém s logopédiou si vyžiadal viac ako 3-ročné cvičenie každý deň. S odstupom času si uvedomujem, ako sme to celkom dobre zvládali. Mamičky dvojčiat to majú ťažšie ak sú prvorodičky. Ešte nemajú skúsenosti ako ja. Obe deti nám dali zabrať. Riško tým, že je ťažko vychovávateľný a Timka je astmatička. Teda, keď sa narodili dvojčatá, už nás niektoré veci vôbec nezaskočili, už sme mali skúsenosti. Ale na druhej strane, nemohli sme sa venovať iba im. Riško mi veľmi pomohol, keď bol manžel v práci. Bol mojou pravou rukou. Dokonca vedel malé prebaliť, či obliecť. Pri kúpaní mal každý svoju úlohu. Keby som bola sama doma, tak neviem ako by to bolo. Pokiaľ som jednu kúpala, Riško dával pozor na druhú a Timka asistovala. Po okúpaní nasledovala výmena. Pokiaľ som vymenila vodu na kúpanie, Timka strážila a Riško sa už staral o okúpanú sestričku. Potom, keď som dojčila, tak jednu tíšil a Timka upratovala po kúpaní. Pokiaľ som dojčila druhú, Riško držal prvú, aby si odgrgla. Takto sme fungovali nie iba pri kúpaní. Ja som každý deň bola asi do polnoci či do jednej hore a starala sa o malé, pokiaľ ďalší členovia rodiny už spali. Navarila som na druhý deň, žehlila, upratala... urobila všetko potrebné, nakŕmila dvojčatá a šla spať. Ráno manžel vychystal deti do školy a zobral dvojčatá. Ja som dospávala noc. Vždy som si odstriekala materské mliečko, aby bolo na ráno. Ale tento režim sa vždy po určitej dobe obmieňal podľa toho ako dievčatá rástli.


Najhoršie obdobie bolo medzi rokom a rokom a pol. Dievčatá už vedeli behať, v kočíku sedieť nechceli a každá šla iným smerom. Už som nemohla chodiť pre Timku do školy, na tréning, dokonca ani na nákup. Bola jeseň a nasledovala zima - obliekanie a choroby. Vážnejšie nám ochorela aj Timka, bola dvakrát v nemocnici a aj dvojčatá boli vkuse choré. Obliekanie trvalo veľmi dlho. Nákupy počas prechádzky už neprichádzali do úvahy. Zrazu sme nič nestíhali, syn to zneužíval a pohoršil sa v škole, ja som už mala veľké bolesti chrbtice a nohy. Boli sme úplne vyčerpaní, vynervovaní, nevyspatí. Veru som si vtedy dosť poplakala. Na jar sa to začalo zlepšovať. Dcérke sa polepšilo, dvojčatá vyzdraveli, Riška sme znovu začali kontrolovať a slniečko nám dodalo energiu. A mne pomohli rehabilitácie. V lete sme dievčence odplienkovali a začali sa spolu hrať. Vtedy som znovu našla ten stratený čas. Začali sme s nimi chodiť na nákupy, už vedeli ako sa majú v obchode správať, vonku vedeli, že nesmú vybehnúť na cestu, samy sa učili papkať. Už bude len lepšie - tak si hovorím.


Musím ale skonštatovať, že mnohé veci, ktoré som pri jednom dieťati ani len neriešila, boli zrazu pri dvojčatách problém - jedenie, spoločný režim, uspávanie, choroby a hlavne učenie na nočník. Mali sme kúpené vecičky, ktoré sme pri starších deťoch nemali, ako lehátko, v ktorom som nohou hojdala jedno bábo, pokiaľ som to druhé dojčila, nosič, vodítka, hrací kolotoč nad kolísku. 

A riešite veci ako je lakomosť a žiarlivosť dvoch rovnako zmýšľajúcich detí. Nie jedno staršie a druhé o niečo mladšie, ale vekovo úplne rovnaké. Musíte ich naučiť ako sa deliť o hračky, ktoré sú skoro vždy len po jednom kuse. Problém tiež nastal, keď mali rok a Nelka chcela spať dvakrát za deň a Emmka iba raz. Spali sme celý deň. Doobeda Nelka, potom Emmka a znovu Nelka. A ja som nič neurobila a nikam sa nedostala. Po dvoch týždňoch som si povedala, že stačilo a musela som to upraviť. Pri jednom dieťatku je to vlastne jedno. Prispôsobíte sa.

 

Obdobie dojčenia tiež nebolo jednoduché. Keď podrástli, už som mohla aj viac jesť, ale bolo to ťažké. Kvôli Emmke som si musela dávať pozor na jedlá, ktoré spôsobovali malej vetry a kvôli Nelke som si musela dávať pozor na ovocie. Takže kvôli každej niečo. To isté platilo, keď sme prechádzali na tuhú stravu. Pri odplienkovaní bol ďalší problém. Odplienkovať obe naraz sa nedalo, tak sme museli postupne. Posunuli sme to na neskôr, lebo som sa nedokázala venovať iba tomu práve kvôli starším deťom. Doobeda áno, ale poobede už nie. A tak sme to posunuli na leto a naučili sme sa to za týždeň.
Máme 4 deti - vždy budeme mať čo robiť. Vždy bude u nás doma krik, ale aj veselo. Ja len dúfam, že naše deti vychováme dobre, a že hoci ich máme dosť, naše okolie vždy povie, že sú to slušní ľudia.

Držte nám palce!


Foto: autor

Komentárov   

kacena-smile
0 #1 RE: Takto sme to zvládli my...kacena-smile 2015-03-23 21:00
Dátum: 20.2.2012

.........OBDIVUJEM , OBDIVUJEM, OBDIVUJEM .....
Máte nádherné detičky (veď majú byť po kom ) , zvládate to výborne :) bambulky sú šikovné princezné a samozrejme aj Riško s Timkou sú úžastní:lol: klobúk dole , nádherná rodinka!
Držíme palčeky , nech sa Vám darí minimálne tak dobre ako doteraz ...Maminke prajeme veľa zdravička , nech Vám slniečko stále svieti , tak ako vaše detičky :)
Citovať

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies