Ďalšie dieťa po dvojčatách?

foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Ďalšie dieťa po dvojčatách?

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (D-1-2016-dalsie-dieta-po-dvojcatach-50-53.pdf)Ďalšie dieťa po dvojčatách?Článok v časopise DVOJIČKOVO 1/2016 - PDF verzia (str. 50 - 53)493 kB388

Ďalšie dieťa po dvojčatách?To je otázka, na ktorú si musia odpovedať priamo aktéri, a tak som sa teda toho môjho aktéra jedného dňa opýtala: „Tak drahý, čo keby sme mali aj tretie dieťa?“ Môj muž je veľmi rozumný chlap a vie, že jeho príspevok je síce dôležitý, ale v porovnaní s deviatimi mesiacmi, pôrodom a následnou starostlivosťou je minimálny, a to rozhodnutie, kedy ten je správny čas, nechal na mňa.

Kedy ďalšie bábätko

Gro debát o ďalšom dieťati začalo prebiehať cca rok pred tým, ako som mala nastúpiť do práce. Bolo to z praktických dôvodov, keďže sme na naše dvojičky čakali dlhšie, tak sme uvažovali, že ktovie kedy zas otehotniem, radšej teda začať skôr, kým som ešte na materskej. Nikto z nás vtedy veru netušil, že sa zo mňa sa stane superplodná žena (podľa lekárov nemožná prirodzene otehotnieť) a že trojka sa podarí na prvý šup...

Ja som to vedela hneď, neviem, či som to ďalšie dieťa tak chcela, alebo materstvom sa mi tak vycibrili zmysly, že skrátka hneď som vedela, že som tehotná. Môj muž iba neveriacky krútil hlavou, dohováral mi nech sa zbytočne na to neupnem, a potom budem sklamaná. Ale ja som sa len usmiala a vždy som mu povedala: „Určite som tehotná, uvidíš...“ A tak sa aj stalo, meškalo mi jeden deň a už som potajomky utekala kúpiť si tehotensky test. Na tretí deň som si ho urobila a tam dve čiary ako hrom. Ani pri dvojičkách po týždni meškania som také nemala. Pocity neopísateľné, vyhrať milión taký pocit veru nenahradí, aj keď milión som ešte teda , takže asi blbé prirovnanie... nevadí. No jednoducho paráda. Keď som ho ukázala mužovi, začal sa smiať a že tú kryštálovú guľu môžem použiť aj na iné predpovede ako na predpovede o tehotenstve.

Tak sa začal kolotoč vyšetrení a prehliadok. Rodine a známym sme to oznámili až po 12. t. t. Pohľady a komentáre boli veru rôzne. Deväťdesiat percent ľudí malo na začiatku vypleštené oči s komentárom, či sa nám šmyklo. Ja som si to užívala a najmä sa zabávala na tom, keď som im obratom povedala, že teda ešte nevieme, či to opäť nebudú dvojičky... To ste mali vidieť tie tváre... strašná sranda! Paradoxne najviac hlúpych komentárov a pripomienok mali ľudia, ktorí sa absolútne nepodieľali materiálne alebo finančne pri výchove dvojičiek, takže som od nich absolútne nečakala ani pomoc pri treťom dieťati. Neviem, ale niektorí ľudia majú strašnú potrebu vyjadriť svoj názor a myslieť si, že ten ich názor je najlepší a hlavne pre vás najlepší... čo už... Nechala som ich v tom, nech si to myslia a s úsmevom na tvári som jednoducho odpochodovala s vyčnievajúcim bruškom.

Zmeny a sťahovanie sa

Počas tehotenstva sme teda začali riešiť zopár technických problémov. Keď som otehotnela, dvojičky nemali ešte dva roky, takže mojou prioritou bolo odplienkovať ich. Predstava troch pokadených zadkov mi nepripadala nijako vábna, tak sme na to išli „hopom“ – skokom. Moje dievčatá musím pochváliť, lebo nenásilne bez problémov pochopili nielen denné, ale aj nočné cikanie, a tak mi táto činnosť s rastúcim bruškom odpadla, za čo som im bola nesmierne vďačná. Ďalší gól bol dojčenie, a teda aj večerné zaspávanie, ja obklopená a každá na svojej „cicuške“. Darmo človek niekedy rieši veci, na ktoré jednoducho treba čas. Aj tu prišiel čas, keďže dojčenie pre mňa začalo byť maximálne bolestivé, dokonca som dostávala až kontrakcie, tak jedného dňa som jednoducho vysvetlila dievčatám, že už sú veľké a že musia nechať mliečko pre bábätko, a ony trošku protestovali, samozrejme, veď „cicušky“ boli ich najväčšie kamošky dva roky a skoro tri mesiace, ale pochopili. Zaspávaniu na mne sa síce ešte nechceli vzdať, tak som ležala s bruchom ako-tak na chrbte a tie moje na mne, a keď zaspali, odvalila som sa na druhú stranu postele, chrbtom k nim, aby som chránila drobca.

Taktiež z praktických dôvodov sme sa presťahovali k mojim rodičom, aby mi moja mamina pomohla najmä v začiatkoch, keďže môj muž je z týždňa 3 – 4 dni mimo domu, a keďže sa mám rada (tri malé deti do troch rokov, domácnosť a všetko okolo... ako, dala by som to ak by som musela, ale nepotrebujem ísť hlavou proti múru), rozhodli sme sa presťahovať skoro cez polku republiky.

Babám sme stále hovorili, že v brušku mám ich sestričku, často ju počúvali, každý večer mastili, šteklili mi bruško, dúfali sme, že jej príchod bude pre nich okej, no veru sme sa mýlili, o tom však až neskôr.

A je to tu...?

Všetko bolo fajn, až tu zrazu ani nie v 30. t. t. som ráno začala krvácať. Strašný pocit... s plačom som išla do nemocnice, kde mi, chvalabohu, povedali, že maličká je v poriadku, len je šikmo a ak by sa mi rozbehol pôrod, tak je najlepšie, keby som bola v nemocnici... Šok. Ako teraz s pôrodom? Veď som len v tridsiatom týždni. Keby mi dievčatá nevybrali v 39. t. t., tak sú v tom mojom bruchu asi doteraz, a teraz toto, a pritom je tam „len“ jedno dieťa... No, ale na odporúčanie lekárov som ostala v nemocnici na pozorovanie síce iba cez víkend, pre mňa to bol však najdlhší víkend asi za celý môj život. Najmä teda preto, že bez tých mojich slniečok som bola najdlhšie preč asi len keď som sa išla dať ostrihať alebo na nákup, inak sme boli vždy spolu. Jasné, teraz bolo najdôležitejšie zdravie bábätka a to aby vydržalo ešte pár týždňov v brušku. Paradoxne baby to zobrali úplne výborne, babka im pekne vysvetlila, že ma bolelo bruško a musela som ísť do nemocnice a ony to v pohode pochopili. Deti sú rozumnejšie ako si my dospelí niekedy myslíme.

Pôrod po termíne

Tak sme teda po tomto zdvihnutom prste strihali všetci meter, nech už to pôjde tak ako má... Chvalabohu išlo. Malá sa narodila dokonca 13 dní po termíne. Porodila som ju prirodzene, čo bol pre mňa nesmierne silný zážitok, keďže som dvojčatá po nezabratí spinálky musela rodiť cisárskym v celkovej anamnéze a videla som ich až po desiatich hodinách. Teraz bez epidurálky a za päť hodín bola von, celá obtočená pupočnou šnúrou, ale bola krásna. Ak by som mala práve teraz ukončiť tento článok, tak by som povedala, že pre v tomto okamihu by som chcela mať aj desať detí. Len ju trošku poutierali a už ležala na mne, dokonca sa prisala. Je to neskutočné, s akým sacím reflexom sa rodíme. Nikto nás to neučí ani poriadne nevidíme, ale prisať sa, tak to vieme na jednotku.

Musím povedať, že môj pobyt v nemocnici som mala ako wellness keďže som bola na nadštandarde, sama a hlavne už som nebola vystrašená prvorodička. Keď som videla tie vypleštené oči skoro všetkých prvorodičiek, ubolené, nevyspaté, vystrašené, že nemajú hneď mlieko, ako budú dieťa kúpať, čo kĺby atď. Je mi to naozaj ľúto a verím, že presne tak isto som vyzerala ja pred dva a pol rokom a k tomu som mala tie voňavé balíčky ja! Trošku mi prišlo smiešne, že ma chceli sestričky učiť, ako kúpať dieťa a ako ho prikladať k prsníku, ale tak pokojne, ja sa nejakým grífom rada priučím... myslím, že keď ma videli kúpať a dojčiť, tak pochopili...

Máme mladšieho súrodenca

No a prišiel veľký deň. Vrátila som sa domov. Dievčatá spali, takže keď sa zobudili a sme sa vystískali, vybozkávali, vravím im, že už som priniesla našu Alžbetku... Juj, to ste mali vidieť tie očiská. Potichučky prišli k malej a tie pohľady... nekonečné prekvapenie, neha, láska... hneď ju začali hladkať a stískať. Boli perfektné. Keď malá len trošku zaplakala, tak kričali, aby som išla k nej, hneď ju začali hladkať, prihovárali sa jej. Začala som dojčiť a malé hajde po svoje bábiky, vyhrnuli tričko a už sme dojčili všetky tri. Aká som len bola na ne hrdá.

Dvojčatá a mladší súrodenec

My sa deliť nebudeme

No len táto idylka sa skončila cca o dva týždne. Dvojkám sa prestalo páčiť, že nemôžem byť na sto percent s nimi a pritom s malou som bola čas potrebný na dojčenie a prebalenie, inak aj tak spala, takže som všetok ostatný čas venovala im. Nestačilo, normálne začali žiarliť, čo som nechápala, keďže boli vždy dve a dve sa museli o mňa deliť, ale asi to bolo vtedy iné... Keď som malú začala dojčiť, začali ju odstrkovať, chytali ich záchvaty zlosti, poviem vám, že párkrát, keď som už nevedela, ako na ne, poplakali sme si všetky štyri. Ja som stála, malú som držala na rukách a tie dve jačali zavesené na mojich nohách. Malá plakala od hladu, tie dve od zlosti, že práve teraz nemôžem byť s nimi a ja som revala od zúfalstva. Ale, prešlo to... aj keď pravdupovediac myslela som, že to nebude mať konca kraja a ja skončím nakoniec niekde na psychiatrii...

Na všetko treba čas, ako moja babka hovorila... Svätá to pravda. Všetko to zlé, ako prišlo, tak aj odišlo a ony pochopili, že veru deliť sa musia a sa aj delia. Sú parádne zabávačky, ako ich malá začína pekne vnímať, smeje sa, keď pred ňou robia grimasy, podskakujú a spievajú. Je to úžasné pozorovať a ja len dúfam, že medzi nimi 2,5-ročný rozdiel nebude vôbec markantný a budú časom parťáčky všetky tri.

A čo teda dodať, či ďalšie dieťa po dvojičkách... pre mňa určite áno aj keď je tam hrozba ďalších dvojičiek... hlavne preto, že baby už začali chodiť do škôlky a ja si teraz trošku v „kľude“ užijem tú tretiu, keďže pri tom zhone mi nejako rýchlo vyrástli.

No a skúsim po čase dať môjmu mužovi opäť tú otázku: „Tak drahý, čo keby sme mali ešte ďalšie dieťa?“ Snáď prežijem...

Foto: archív autora

Článok vyšiel aj v časopise Dvojičkovo 1/2016 (strana 50 – 53)

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Kto je online

Práve tu je 128 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies