foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 207 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Dvojčatá v škôlke – rozhovor s mamičkami

V týchto dňoch mnohé mamičky, ktoré majú dvojčatá, túžobne očakávajú príchod nového školského roka, ktorý bude pre ich deti znamenať nástup do škôlky. A hoci svoje deti veľmi ľúbia a nedali by ich za nič na svete, tešia sa, že deti pôjdu konečne do škôlky a budú si môcť aj ony trochu oddýchnuť, hoci mnohé z nich čaká tiež nástup do práce, alebo už do práce chodia.

Pre deti je škôlka len prínosom, naučia sa tu nové veci, nájdu si kamarátov, a konečne sa trochu osamostatnia. Ako to vyzerá keď začnú dvojčatá chodiť do škôlky, nám v rozhovore porozprávali štyri mamičky. Vďaka nim sa dozviete, aký bol ich prvý deň v škôlke, koľko platia za škôlku mesačne alebo o problémoch pri nástupe do škôlky.

 

1. V akom veku začali vaše dvojčatá chodiť do škôlky?

Alexandra: Keď mali 3 roky.

Blanka: Keď mali 3 a pol roka.

Júlia: Dvojčatá začali chodiť do škôlky, keď mali 3 roky a 2 mesiace. Začali chodiť od októbra, nakoľko v septembri absolvovali operáciu očiek.

Iveta: Nastupovali do škôlky 2,5-roční. Od začiatku mali celodenný pobyt od 8.00 do 15.30.

2. Bol problém s ich prijatím do škôlky?

Alexandra: Áno.

Blanka: Nie, nebol, nakoľko sme prihlášku do nami vybranej škôlky odovzdali už rok vopred.

Júlia: Do škôlky ich zobrali bez problémov. U nás v meste nie je problém so škôlkami, nakoľko v škole otvorili dve triedy pre predškolákov, tak sa uvoľnili miesta pre viac malých detí.

Iveta: Bývame na dedine, takže problém s prijatím do škôlky nebol. Boli na zápise do škôlky 3/2009, nástup do škôlky 9/2009.

3. Aké máte mesačné výdavky na škôlku pre obe deti?

Alexandra: Približne 50 € + 100 €/ročne/dieťa ZRPŠ.

Blanka: 26 € poplatok mestu (13 €/dieťa), 10 € (5 €/dieťa) darovací príspevok škôlke, a asi 44 € (22 €/dieťa) je za stravu, ak chodia celý mesiac do škôlky.

Júlia: Škôlka nás stojí cca 70 €, strava 1,11 €/deň + 13 € školné, ZRPŠ platíme za rodinu 5 € mesačne.

Iveta: Výdavky na škôlku cca 70 € mesačne na obe deti (strava mesačne 20 - 25 € x 2 na dieťa + 2 x 10 € školné mesačne), platíme ešte sponzorský príspevok 7 €/polročne.

4. Ako vyzeral prvý deň nástupu do škôlky?

Alexandra: Desivo - chaos, panika, dali nás do inej triedy ako sme pôvodne mali ísť, behali sme po celej škôlke kým sme konečne našli správnu triedu, deti vystresované, my vystresovaní, des, celé dve hodiny čo tam deti boli, preplakali.

Blanka: Super. Žiadny plač, tešili sa, nechceli ísť domov, ale zlom nastal po týždni.

Júlia: Prvý deň som deti doviedla do škôlky až po raňajkách, deti sa prezuli a učiteľky si ich zobrali do triedy, prišla som pre ne pred obedom. Na druhý deň už aj raňajkovali a pred obedom som pre ne prišla, ďalšie dni už boli na celý deň. Prvý deň plakali, nechceli sa ma pustiť, stála som za dverami a počúvala, chvíľku plakali, potom sa už hrali.

Iveta: Ráno sme spokojne a bez plaču prišli do škôlky, prezliekli sa, odovzdali veci, odprevadili sme ich do triedy, kde nás čakalo milé privítanie - spolu sme obdivovali triedu, hračky, a keď boli zaujatí hrou, opatrne sme s manželom odišli...

5. Ako ste pripravovali deti na nástup do škôlky?

Alexandra: Rozprávala som im o tom, že v škôlke si nájdu nových kamarátov, bude tam pani učiteľka, užijú si tam kopec zábavy.

Blanka: Prechádzkami okolo škôlky deti videli čo ich asi čaká, vysvetľovaním, čo všetko v nej budú robiť a dokedy tam budú, hraním sa na škôlku s nimi doma, občasným nechaním u mojich rodičov na celý deň aby vedeli, že budú bez rodičov, ale tí rodičia sa pre ne vrátia a pôjdu domov.

Júlia: Deti som do škôlky nijako zvlášť nepripravovala, poznali škôlku od staršieho a tešili sa, že už aj ony budú chodiť do škôlky. Doma sa nechceli obliekať a ani obúvať a v škôlke im to šlo bez problémov.

Iveta: Veľa sme sa rozprávali o škôlke, pozerali sme videonahrávky starších detí zo škôlky, pred nástupom do škôlky som bola cez školské prázdniny s nimi párkrát v škôlke pohrať sa.

6. Aké boli najväčšie problémy, ktoré sa objavili nástupom do škôlky?

Alexandra: Adaptácia detí do kolektívu, až neuveriteľne časté choroby detí, nepochopenie učiteliek.

Blanka: Deti ani až taký problém nemali, to skôr ja.

Júlia: Problémom po nástupe je chorobnosť detí. Chlapci boli chorí menej ako starší syn, imunitu získali, keď nastúpil do škôlky a chorí boli s malými prestávkami pol roka. Nemali sme šťastie na učiteľky, počas roka sa im vystriedalo 6. Deťom to nevadilo, skôr mne, lebo s nimi nepracovali tak, ako som bola zvyknutá u staršieho.

Iveta: Asi po dvoch týždňoch chodenia do škôlky to bol ranný plač - doma boli úplne v pohode, nachystali sme sa, a keď sme vstúpili do škôlky - plač a dookola opakovali „maminka prídeš po nás?“. Plakala som aj ja. Trvalo to asi 2 týždne, potom to už bolo bez ťažkostí... Prvé dni sa im občas v popoludňajšom spánku stala nehoda - pocikali sa, síce mali iba 2,5 roka, doma sa im to už nestávalo...

7. Ako vyzerá váš program po návrate detí zo škôlky?

Alexandra: Deti sa najedia, keď je pekne, tak sa hráme na dvore, alebo ideme na ihrisko, ak sa nedá ísť von, tak si čítame, pozeráme rozprávky, robíme pracovné zošity.

Blanka: Podľa počasia. Ak sa dá, tak ideme zaniesť veci domov a ide sa von. Ak je nepriaznivé počasie, hráme sa doma, varíme, pečieme na Vianoce a pod.

Júlia: Program je závislý od počasia, keď je vonku pekne, tak hodinku – dve trávime vonku, buď prechádzka, alebo ideme pre bicykle. Keď je počasie zlé, tak ideme domov, hráme sa, alebo raz do týždňa navštevujeme detské interiérové ihrisko. Domov chodíme medzi 17-19 hodinou, hra, učenie, večera, hra, večerná toaleta, knižka a spánok.

Iveta: Po ceste zo škôlky nákup, doma olovrant, individuálna hra alebo sledovanie nejakej rozprávky kým navarím, potom pobyt vonku - bicyklovanie, prechádzka... návšteva starkej alebo známych, potom večera, spoločenská hra, karty, večerná hygiena a cca o 21.00 – uloženie na spánok a čítanie rozprávky – občas ju vynechám.

 

8. Sú deti so škôlkou spokojné, tešia sa tam, alebo tam chodia neradi?

Alexandra: Teraz si už zvykli a chodia tam bez problémov, ale veľmi dlho mali voči škôlke doslova odpor a obrovský stres z nej, čo bolo spôsobené hlavne prístupom jednej pani učiteľky.

Blanka: Tešia sa, no, samozrejme, sú dni, kedy by najradšej boli doma, ale majú svojich kamarátov a obľúbenú pani učiteľku, na ktorú sa tešia čo nové ich naučí.

Júlia: Deti sa do škôlky tešia, sú tam spokojné. Chovajú sa tam však úplne inak ako doma, dlho mi neverili, že chlapci rozprávajú, odmietali s nimi komunikovať, nechceli sa zapájať do kolektívnych hier. Som však rada, že ich nenútili a nechali to na nich. V škôlke sú veľmi dobrí, poslúchajú, spolupracujú, ale hneď ako sa zjavím vo dverách, zmenia sa na malých čertíkov.

Iveta: Obaja chodia do škôlky veľmi radi, sú spokojní, tešia sa na kamarátov a hračky, ktoré doma nemajú. Takže sme spokojní aj my, rodičia.
 

9. A čo škôlka a choroby detí?

Alexandra: Prvé dva roky boli chorí takmer bez prestávky, tretí rok to už bolo v pohode.

Blanka: Tak v tomto smere nám škôlka „nesadla“, nástupom do nej sme snáď v jednom kuse chorí.

Júlia: Choroby detí – už som spomenula vyššie, asi najhoršie je, že mamičky dávajú do škôlky choré, alebo nedoliečené deti a kolotoč chorôb nemá konca. Pri chorobe ich bežne rozdeľujeme, chorý zostáva doma a zdravý ide do škôlky. Zo začiatku som sa obávala, ale sú v pohode, dokonca lepšie spolupracujú s kolektívom.

Iveta: Nemôžem povedať, že nástupom detí do škôlky bývajú častejšie chorí, celkovo nebývame často chorí – asi tak dvakrát ročne nejaká bežná viróza. Boli dojčení do dvoch rokov, myslím si, že aj to má svoj podiel na ich imunite...

10. Berú učiteľky vaše deti ako jeden celok alebo ako jednotlivcov?

Alexandra: Jedna ich berie ako samostatné osobnosti, druhá ich berie ako celok.

Blanka: Asi po pol roku ma učiteľky upozornili, že ich oddeľujú, nakoľko Samko sestru stále „komandoval“, tak ho zamestnávali, aby si sestru až tak nevšímal a ona sa mohla prejavovať sama.

Júlia: Dlho ich brali ako jeden celok, nevedeli ich rozoznať, tak často ani nevedeli, s ktorým sa rozprávajú a chlapci im to vôbec neuľahčili. Do škôlky chodia od októbra, a až na jar ich rozoznávali aj podľa povahy a správania.

Iveta: Učiteľky ku každému pristupujú individuálne, keďže sú „párik“ – majú rozdielne záujmy a činnosti, ku ktorým inklinujú...

11. Majú učiteľky alebo deti problém vaše deti rozoznať?

Alexandra: Áno majú, aj deti aj učiteľky.

Blanka: Nie, nakoľko máme párik.

Júlia: Chlapci sú jednovaječní a okolie ich ťažko rozoznáva, a učiteľky neboli a nie sú výnimkou. Deti ich väčšinou volajú „dvojičky“, deti to neriešia, hrajú sa spolu a mená k tomu nepotrebujú.

Iveta: Sú dvojvaječné dvojčatá – chlapec a dievča, takže s rozoznaním problém nemajú.

12. V čom vidíte výhody či nevýhody, že chodia spoločne do jednej triedy?

Alexandra: Výhoda je, že čo jeden zabudne, druhý si spomenie, nevýhoda je, že sú braní ako dvojičky, deti ich aj tak volajú, čo sa deťom, samozrejme, nepáči a ani ja to nemám rada, do škôlky majú od prvého dňa tričká, kde majú napísané mená.

Blanka: Určite im to pomohlo na samom začiatku... necítili sa tak osamelo. Dodnes nepôjdu jeden bez druhého do škôlky, ak je chorí iba jeden. Ak potrebujem ísť len s jedným na vyšetrenie a druhý ostáva v škôlke, je nervózny, smutný.

Júlia: Výhody: adaptácia v škôlke, deti sú menej stresované, rovnaké pomôcky, rovnaké učiteľky.

Nevýhody: deti sú brané ako celok, nie jednotlivec, aktívnejšie dieťa „nepustí k slovu“ druhé...

Iveta: Výhody: sú si navzájom oporou. Nevýhody: neviem o žiadnej, jedine prvé týždne po nástupe do škôlky keď začal ráno plakať jeden, hneď sa pridal aj druhý...

13. Máte nejaké tipy pre ostatné mamičky pred nástupom detí do škôlky?

Alexandra: Nakúpiť tepláky a tričká v hojnom počte, všetko ostatné je individuálne.

Blanka: Mne sa osvedčilo to hranie sa na škôlku a chodenie okolo škôlky. Potvrdili mi to všetky učiteľky, že moje deti to každému, kto plakal, vysvetľovali, tak ako som ich to učila ja – čo všetko tam budú robiť, odkedy dokedy tam budú, kto pre ne príde, prečo tam musia byť... Keď im bolo smutno a plakali, tak im to deti vrátili a bolo dobre. Mám potvrdené, že moje deti plakali najmenej a najkratšie z celej triedy.

Júlia: V prvom rade žiadne negatívne myšlienky, strašenie detí a podobne. Moje dvojičky zvládli nástup do škôlky oveľa lepšie ako starší syn. Deti cítia strach a nepokoj matky, a hlavne žiadne dlhé lúčenia v šatni.

Iveta: Každá matka sa „bojí“ nástupu dieťaťa do škôlky, či to deti zvládnu – je to zmena aj pre deti, aj pre nás rodičov, ale nezabúdajme, že deti potrebujú vyrastať v kolektíve seberovných. Naučia sa tak množstvo zaujímavých vecí, činností, formuje sa správanie, sociálne cítenie. Vidím v tom len samé pozitíva.

Alexandre, Blanke, Júlii a Ivetke ďakujeme za rozhovor.

Foto: jg, ak

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies