foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 201 návštevníkov a žiadni členovia on-line

(Ne)pripravení na manželstvo – 1. časť

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (D-2-2015-nepripraveni-na-manzelstvo-1-cast-30-35.pdf)(Ne)pripravení na manželstvo – 1. časťČlánok v časopise DVOJIČKOVO 2/2015 - PDF verzia (str. 30 – 35)360 kB1

„Ukáž človeku cestu, ale nenúť ho po nej kráčať.“Vážnejšie problémy s porozumením prídu do každého(!) vzťahu. Prvú vetu si dobre zapamätajte, pretože je ako prirodzený slnečný tieň každej dvojice. Problémy prichádzajú najneskôr (a najčastejšie) po narodení detí – teda v období, keď sa výrazne mení spôsob života manželov.

Nový režim života v domácnosti kráča ruka v ruke s nedostatkom času. Pribudli nové práce – pribudla únava. Pribudol nový člen, možno dvaja, možno traja – a treba sa s nimi deliť aj o váš čas. Už ho nemáte toľko..., a určite to je rovnaké ani s financiami. Nie ste síce spolu veľmi dlho, ale stereotyp už začína hlasno klopať na vaše mysle.

Ešte dýchajte pokojne..., to ani z ďaleka nie je „TO“, čo býva príčinou vzájomného nepochopenia medzi manželmi. Príchod detí a vytvorenie rodiny je skôr skutočnou radosťou i požehnaním, ktoré dáva zmysel celému bytiu a žitiu. Príčinami neporozumení, hádok, citového ochladenia, celkového nezáujmu o rodinu... atď. – rozhodne nie sú deti! Naopak, deti sú spojivom rodičov, ich smiech je čistou energiou, a ich úprimnosť je pre dospelých ukážkovou cestou k porozumeniu. Príčinou neporozumení medzi mužom a ženou sú – oni sami... Ich nevedomosť a nepochopenie jednoty vo vzťahu.

Premýšľate aj vy nad tým, prečo sa všetko vo vzťahu tak komplikuje? Prekvapí vás, ak napíšem, že inak to ani nemohlo byť? Nie, že nemôže byť – nemohlo byť!

Pochopenie

V úvodnej časti ste sa všeobecne zoznámili s hlavnými príčinami vzniku manželských nedorozumení a rôznych problémov, či ako to iní nazývajú – komplikácií. Všetko, čo súvisí so vznikom budúcich komplikácií, sa v manželstvách začína už celé desiatky, ba aj stovky rokov ako cez kopírovací papier – príčiny sú stále rovnaké. Zhrňme si minulú časť, v ktorej som uviedol hlavné príčiny všetkých problémov, ktoré vedú od prvých vážnejších neporozumení až k rozpadu vzťahu. V nespočetných prípadoch k úplne zbytočnému rozpadu rodiny.

Zopakujme si príčiny:

1. nevyformovaná („zlá“/nezrelá) povaha a osobnosť
2. nepripravenosť na vzťah
3. nepripravenosť na život v rodine
4. nezodpovedaná otázka: „Čo skutočne chcem?“

Každý jeden z týchto bodov je pre život vo vzťahu oveľa dôležitejší, ako čokoľvek(!) iné. Posledný bod by mal byť prvý, tak prečo ho uvádzam až na konci? Pretože nedokážem vrátiť čas... Čas vašej dospievajúcej mladosti, v ktorom by som vám buď ja, alebo niekto iný, mohol vysvetliť, že odpoveď na túto otázku bude raz pre váš život nesmierne dôležitá. Čas nevrátime, ale všetci sme TU a TERAZ! Je čas odpovedať si konečne na otázku, ktorú si kedysi nikto nedal.

Prečítajte si znova bod za bodom všetky príčiny, ktoré vedú ku skomplikovaniu každého(!) vzťahu. Pýtajme sa spolu: „Môže byť akýkoľvek vzťah pekný a šťastný, ak ho majú dvaja ľudia nepripravení na spoločný život?“ Pocit a logika odpovedajú dvojhlasne: „Nemôžu.“ Preto je aj komplikovanosť vo vzťahu z dôvodu chýbajúcich vedomostí len logickým a dopredu očakávaným výsledkom. Ešte stále môžete všetko zmeniť, a každý jeden môže byť povahovo lepším..., byť uvoľnenejším..., dopriať si viac vzájomnej slobody vo vzťahu..., môžete sa naučiť milovať a vážiť sa navzájom..., môžete úplne všetko – tu a teraz!

Kedysi ste sa s manželom milovali, verili si, vedeli ste sa pochopiť – tak prečo nie teraz? Veď láska nezomiera, to len občas býva unavená. Minule ste dostali otázku: „Čo skutočne chcete?“

V súčasnosti už nezáleží na tom, ako a či ste si na ňu v minulosti s plnou vážnosťou odpovedali, alebo nie, hoci vtedy to bolo veľmi dôležité. V určitých časových zlomoch by sa mal aj tak každý jeden znova zamyslieť nad spôsobom, akým žije, čo robí a hlavne ako sa vyvíja jeho vzťah s partnerom. Zmysel otázky pred manželstvom bol, samozrejme, iný...

 

Teraz by ste sa mali zamyslieť nad odpoveďou v tomto zmysle:

 

  • som vo vzťahu spokojná a chcem tak žiť ďalej?
  • máme nejaký systém na riešenie neporozumenia, alebo je to len systém výčitiek?
  • čo mi najviac chýba vo vzťahu?
  • aká skutočne som po povahovej stránke?
  • požadujem od vzťahu veľa, alebo len to, čo obaja vieme dokázať?
  • ponechali sme si dostatok slobody, alebo sa navzájom obmedzujeme?

 

Pri myšlienkach na odpovede úplne zabudnite na kritiku a negatívne videnie súčasnej situácie v rodine, a aj vzťahu medzi vami a manželom. Ne hodnoťte(!), aké je to všetko nanič, ale premyslite si, v akom stave by ste všetko chceli.

Pozerajte dopredu. Napíšte si to. Sledujte cieľ, ktorý chcete dosiahnuť.

Tvrdí sa, že v živote je dôležitá cesta a nie cieľ. Myslím že určite nie som sám, kto za dôležitý pokladá jednoznačne cieľ. Kráčať bezcieľne životom je iba blúdením, ktoré nemôže priniesť spokojnosť, a už vôbec nemôže priniesť pocit šťastia do života. Čo môže napĺňať pocitom šťastia človeka, ktorý nemá žiadny cieľ? A z čoho by mal človek radosť, keby len kráčal a nič nedosiahol?! Rozhodne pritom nejde o jediný a definitívny cieľ. Aj cesta životom má svoje míľniky, ktorými sú vaše malé i väčšie ciele a aj vaše malé víťazstvá samého nad sebou, ktoré robia život krajším. Veľa ľudí má nejaké ciele, ale zároveň tvrdí, že dôležitá je cesta. Naozaj? Dobrý partner, vlastné bývanie, narodenie detí, prvá spoločná dovolenka... – to sú prvé väčšie ciele. Hoci cieľom pre manžela môže byť aj kúpenie kytice pre manželku cestou z práce, môže ním byť aj spoločná večera pre dvoch, ktorú pripraví manželka, môže ním byť aj tá najmenšia drobnosť, ktorú urobíte z lásky a z radosti. Alebo ste už zabudli robiť niečo len tak – pre radosť...? Aha...! Vám nikto nerobí radosť, tak prečo by ste ju mali robiť niekomu vy? Celé zle(!), ale o tom v inej časti...

Môj cieľ, tvoj cieľ, naše spoločné ciele – to sú nevyhladené trecie plochy manželskej spolupráce, ktoré škrípu v každom vzťahu. (Tých pár svetlých mikrovýnimiek, ktoré je možné vidieť na Slovensku len vďaka Hubblovmu teleskopu, nepočítam.) Vzťahy môžu, ale nemusia škrípať... Ako je to u vás? Škrípu, prinášajú neporozumenie a pocit nespokojnosti? Aj vo vašom manželstve často vzniká hádka, o ktorej by nestranný pozorovateľ povedal, že nevidel zmysel tej hádky? Sú to hádky, pri ktorých by nikto nevedel definovať, ČO nimi vy a manžel sledujete – čiže, aký majú CIEĽ? Dokonca ani vy samotní by ste určite často nevedeli povedať, prečo ste sa vlastne pohádali...

Skutočne sa pre mnohých časom hádka stáva len akýmsi „ventilom“ všetkého zlého, čo v sebe dusia, a s čím si nevedia poradiť. Hádajú sa (prejav bezradnosti) a nevedia nájsť iný spôsob na riešenie spolužitia. Hľadajú ho vôbec...? V prvom rade si treba uvedomiť logické pravidlo:

„Ak chcete niečo zlepšiť, tak to nerobte zlými spôsobmi.“

Ak už viete odpovedať na otázku „Čo skutočne chcete“, tak by ste pri riešení jednotlivých problematických častí spolužitia mali vedieť, čo chcete dosiahnuť – teda, čo je vaším cieľom.

Zrejme viete vyjadriť, ako si predstavujete:

1. vzájomné spolužitie (vzťah)
2. spoluprácu v rodine

Teraz si stanovte kratučké ciele. (Ešte to neviete, ale raz budú pre porozumenie vo vzťahu veľmi dôležité.) Na niečo som zabudol? Aha! – na manžela! Vy nezabudnite. Určite bude vhodná chvíľka na to, aby ste ho poprosili o rozhovor – nie o okamžitý, ale trebárs na nasledujúci deň (môžete povedať, že sa s ním potrebujete o niečom dôležitom poradiť). Pri rozhovore sa spýtajte manžela, s čím je nespokojný vo vzťahu s vami, čo ho trápi a aké sú jeho predstavy. Všetko robte s vedomím, že: „Na lásku jeden nikdy nestačí.“ A jeden nestačí ani na riešenie vzťahu... Čo to znamená? Urobte s láskou a pokojom všetko pre to, aby si váš manžel sadol s vami za jeden stôl. Ak je váš vzťah, alebo pracovná spolupráca narušená, tak nemáte čo stratiť – môžete obaja len získať. Toto uvedomenie vás môže napĺňať pokojom.

Vysvetlite mu, že to o čom sa s ním chcete porozprávať a poradiť, robíte:

  • pre zachovanie vašej lásky k nemu,
  • pre svoju spokojnosť,
  • pre vzájomné porozumenie,
  • pre rodinu,
  • ... a že je to príležitosť pre oboch.

Nech úprimne vyjadrí, čo mu vadí, čo ho obmedzuje, čo narúša jeho lásku k vám a čo by podľa neho pomohlo cítiť sa obom lepšie vo vzťahu.

Je to nová možnosť, ako nájsť porozumenie a aj nový spôsob komunikácie medzi sebou.

V knihe Partnerské vzťahy som písal o zavedení pravidelných sedení, ktoré tu (vzhľadom na priestor) nemôžem podrobne rozpísať. V podstate ide o spoločné sedenia s manželom, pri ktorých si môžete striedavo povedať, čo vás trápi, a navrhnúť dohodu.

Dohoda zaručuje obojstranné rešpektovanie požiadaviek rodiny (priorita), pričom sa v maximálnej miere zachováva sloboda jedinca vo vzťahu.

Sloboda jedinca vo vzťahu – neznamená žiadnu sexuálnu slobodu(!), ale slobodu osobného života a rozhodovania jedinca o jeho vlastnom čase, ktorá je úplne v súlade s potrebami vzťahu a rodiny. Kedysi by tento pojem zavrhla celá puritánska spoločnosť – dnes sa má stať (a stane sa!) nevyhnutnou súčasťou každého vzťahu. Je to veľmi rozsiahla tematika, ktorá si vyžaduje samostatnú časť. A jedna zrejme ani nebude stačiť...

Sedenia majú smerovať k videniu seba samého, vášho konania a správania očami partnera, a máte sa pri nich pokojne rozprávať o vzájomných návrhoch na dohodu.

Obaja si uvedomte:

Dohoda nemôže byť sebecká a nemôže byť na úkor rodiny a vzťahu!
Dohoda nie je ústupkový kompromis!

Spoločné sedenia a úprimné rozhovory sú zároveň aj cestou k oveľa lepšiemu vzájomnému spoznaniu, ako kedykoľvek predtým. Zároveň je to najrozumnejší spôsob, ako môžete postupne (krok za krokom) odstrániť všetko, čo vás na vzťahu trápi, unavuje a čo vás okráda o úctu k partnerovi. Pri sedení sa má riešiť jeden(!) návrh, nemali by ste od neho odbočovať k iným problémom, rozhovor má byť pokojný a vecný, trvanie sedenia môže byť maximálne jednu hodinu. Trvajte na pokojnom rozhovore. Už dopredu urobte obaja prvú neutrálnu dohodu: Dohodnite sa, že ak sa jeden z vás rozčúli, tak ukončíte sedenie, lebo sedenia samotné vás majú učiť novému spôsobu vzájomnej komunikácie – a to komunikácie s úctou k druhému. Pokoj, pokoj a rozvaha – učte sa zvyknúť si na ne.

Na premyslenie (navrhnutej dohody) ponechajte manželovi čas – ani on vás nemôže nútiť rozhodnúť sa hneď, ak niečo navrhne on. Aj na veľmi vážne rozhodnutie však stačia tri dni.

V celom priebehu trvania vzťahu je potrebné, aby ste si pri akomkoľvek strete záujmov oboch vašich vlastných JA, položili najprv otázku: „Čo je najlepšie, najvýhodnejšie a najrozumnejšie pre našu rodinu a čo pre naše spoločné MY?“

Toto rešpektujte a majte na pamäti pri každom sedení a pri každom uzatváraní dohôd! Je to veľmi, veľmi, veľmi dôležité.

„Ak chcete niečo zlepšiť, tak to nerobte zlými spôsobmi.“

Uvedomenie

Či už ženská, alebo mužská myseľ... – v prípade súhlasu/odmietania sedení vládne jednotná logika, ktorá vyhodnocuje:

1. Ak manžel bude súhlasiť s rozhovormi, znamená to, že má záujem o zachovanie vzájomnej lásky, o vás a o rodinu, a že obaja máte otvorenú cestu k prvej dohode (nie kompromisu!). Vzťah sa zlepší a pocit spokojnosti bude obojstranný. Iná cesta – ako cesta spoločných sedení a pokojnej komunikácie – neexistuje! Jednoducho neexistuje. Bodka.

Láska a skutočné porozumenie prichádzajú len tam, kde im dvaja otvoria dvere (rozum a srdce).

2.Ak nebude súhlasiť s pravidelným sedením na prvú výzvu, ani na druhú vážnu výzvu..., a odmietne riešiť všetko, čo sa týka vášho vzťahu aj tretíkrát, tak ho upozornite, že teraz už je to presne to isté, ako keby dal žiadosť o rozvod. V neporozumení láska nemá miesto, spolupráca je absolútne nemožná a ochromí to aj intímny život. O zlom výchovnom vplyve a zlom citovom zázemí pre deti, ktoré by žili v rozháranom vzťahu, nemôže pochybovať nikto.

Ak muž nejaví záujem o rodinu, tak to znamená, že patrí do skupiny ľudí, o ktorých som písal ako o absolútne nevhodných na vzťah – teda medzi ľudí s hrubým nezáujmom o rodinu a partnera.

Je len málo prípadov, kedy by som poradil rozvod ako riešenie vzťahu: alkohol, gamblerstvo, drogy, násilie, chorobná žiarlivosť... a hrubý nezáujem o rodinu a vzťah (sem patrí aj finančná nezodpovednosť = odmietanie pracovať, alebo nadmerné míňanie na úkor rodiny).

Všetko ostatné je riešiteľné! Stačí len málo: chcieť.

Z vonkajšieho pohľadu nikto nemôže vidieť do vášho života..., nevie, akého máte partnera..., nevie, ako sa k sebe vzájomne správate (s úctou, bez úcty?)..., nevie, ako si pomáhate po pracovnej stránke... – takže jediným pomocníkom pre vás môžu byť v tomto smere len váš pocit a svedomie. Tie sa nikdy nemýlia a sú stále s vami. Dajte im informácie (vedomosti), aby sa mohli rozhodnúť – a oni vám ukážu cestu, po ktorej sa vydať... Vyberajte uvážlivo a pokojne. Nič totiž nie je také dramatické ako sa zdá. Takmer vždy stačí len očistiť manželské súkolie a premazať ho hojivým olejom lásky.

V manželstvách býva zdanlivo nespokojný len jeden – zvyčajne sa za nespokojného pokladá práve ten, ktorý má snahu niečo na spolužití a vzájomnej spolupráci zmeniť k lepšiemu. Nelogické, ale skutočné... V drvivej väčšine sú to manželky, pretože ťarcha starostlivosti o chod domácnosti sa najneskôr(!) po príchode detí do rodiny prenesie na matky. Skutočnosť, že neboli pripravené na záťaž v takom rozsahu, sa znásobuje vo chvíli, keď manžel odmieta prevziať časť nových povinností aj na seba. Ani on totiž nebol pripravený na nový spôsob života v rodine s deťmi a len veľmi ťažko sa zžíva s novými podmienkami spolužitia. Jeho manželka bola pre neho kedysi nežným, láskavým a sladkým miláčikom, s ktorým sa rád miloval – kým dnes ju začína vnímať ako rozkazovačnú „ženskú“, ktorá je večne s niečím nespokojná. Právom, alebo neprávom? – už som o tom písal...

Očakávate prirodzené, samozrejmé a logické pochopenie od manžela? Prosím vás, on nebol vedený k prerodu chlapca na muža a otca. Bude odmietať aj vlastnú vrodenú mužskú logiku, pretože prijať nové povinnosti by znamenalo vzdať sa osobnej slobody i pohody. Ja viem presne, na čo teraz myslíte..., niektoré dokonca aj s hnevom. Viem, že aj vy ste sa vzdali obrovskej časti slobody, že ste tiež neboli pripravené na všetko nové a že často máte všetkého až nad hlavu. Viem, že na vás sa všetko zosypalo automaticky – pôrod, dojčenie, nočné vstávanie, zdravotná starostlivosť, starostlivosť o domácnosť, a načo to rozpisovať – veď vy sa, pochopiteľne, nemôžete vyhnúť takmer žiadnej zodpovednosti!

Muži to majú oveľa ľahšie, pretože majú možnosť vyhnúť sa veľa veciam – a mnohí sa im aj úspešne vyhýbajú... Uvediem to do reality: „Úspešné“ bude ich vyhýbanie len do času, keď stratia lásku a úctu ženy, keď stratia hodnotu muža, a keď stratia aj hodnotu otca pre deti. Od tejto chvíle si všetky straty uvedomujete v plnom rozsahu len vy... Ale, uvedomujú si ich aj vaši manželia? Určite nie, pretože nikdy nepočuli, ako sa má žiť vo vzťahu s vlastnou rodinou..., ako a prečo sa vytráca láska zo vzťahu..., a slovo „zodpovednosť“ pre nich neznamená viac, ako „nejaké“ povinnosti navyše.

Teraz žijú s vami v jednej rodine. Prišli do nej s veľmi podobnými očakávaniami ako vy. Obaja ste si sľúbili, že budete stáť vždy pri sebe a mať sa radi. Ten čas prišiel... Ste len vy a vaše budúce „MY“ – no nikto okrem vás dvoch vám nedokáže vytvoriť zázemie rodiny, nikto vás nenaučí spoločne žiť, chápať sa, milovať sa, spolu sa smiať i plakať – ak to neurobíte vy sami. Dobre vnímajte tie slová. Nikto – iba vy! V prvej knihe som to vyjadril výrokom hneď v úvode:

„Ukáž človeku cestu, ale nenúť ho po nej kráčať.“

A to aj robím... Ukazujem vám cestu, ale od prvého kroku až po posledný – všetko bude závisieť len od vášho „chcem/nechcem“. Zo života viem, že kráčať začnú len tí, v ktorých je ešte stále kúsok lásky. Aspoň kúsok...

Podľa (48 %) rozvodovosti viete, že v každom druhom manželstve urobia oveľa jednoduchšie kroky – ale späť. Je to číry nezmysel a obraz chudoby ducha každého, kto pripustí (zbytočný) rozpad rodiny len pre vlastný egoizmus, lenivosť, alebo pre dobrodružný pokus zažívať znovu zamilovanie a hľadať ideálneho partnera.

Vy môžete krok za krokom kráčať po doteraz neznámej ceste a byť hrdí na všetko, čo sa vám podarí a privedie vás k pochopeniu lásky. Krok za krokom...

Od čoho všetko závisí? – od vášho jednoduchého, ale rozhodného: Chcem – Nechcem! Je to vaše právo slobodnej voľby, slobody, od ktorej závisí vaša spokojnosť, a teraz už aj život vašich detí. Budete ochotní naučiť sa vnímať spoločný život s partnerom a s deťmi ako dar? Naučíte sa robiť si ho navzájom pekným? Naozaj to nie je ťažké... A keď chcú dvaja – tak je to skôr úsmevná hra plná lásky a definitívneho pochopenia zmyslu života.

„Kráčať vedľa seba ešte neznamená kráčať spolu.“

TIP:

Ak sa chcete dozvedieť viac o vzťahoch, odporúčame knihu Partnerské vzťahy od autora tohto článku Miroslava Farkaša.

Foto: freeimages.com, freedigitalphotos.net

Článok vyšiel aj v časopise Dvojičkovo 2/2015 (strana 30 – 35)

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies