Dvojčatá – batoľatá – 2. časť

foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Dvojčatá – batoľatá – 2. časť

Dvojčatá a starší súrodenci

Prvé dni sa zrejme budete obávať, aby na bábätká v zápale hry nešliapol alebo nespadol ich starší brat alebo sestrička. Preto malých divochov neustále upozorňujte, nech sa pozerajú kam stúpajú, ale rozhodne ich od bábätiek neoddeľujte. Budete prekvapení, ako brilantne sa medzi nimi začnú staršie deti pohybovať.
Horšia situácia bude s práve dvojročným súrodencom. Šikovný ocko – kutil môže pre dvojčatá urobiť veľkú ohrádku, v ktorej budú naozaj v bezpečí.

Vlastná skúsenosť
My sme pre deti vypratali celú obývačku. Konferenčný stolík sme odpratali a do zárubne miesto dverí opreli drevenú dosku potiahnutú molitanom a látkou. Elektroniku (video a rádio) sme premiestnili do vyšších polôh a miesto keramických dekorácií poukladali hračky. Deti mi z obývačky neutiekli a veľakrát sa tam celé doobedie pekne hrali a ja som si bola istá, že sa im nemôže nič stať. Nepočítam bežné nehody (hrče), ktoré nijako neohrozujú zdravie detí, aj tak sa im neubránite a k prvým krôčikom jednoducho patria. Samozrejme, návštevy sme prijímať nemohli. Za spokojnosť moju aj detí, táto obeť určite stála.

Dať deťom „priestor“ je teda to najjednoduchšie, najbezpečnejšie a nielen pre ich správny pohybový i psychický vývoj a pre vás znamená oslobodenie sa od neustáleho stráženia. 

Deti sa začínajú stavať

To je prvé kritické obdobie. Deti sa dokážu postaviť, ale ešte nevedia ako dole. Môžu sa udrieť o nábytok, spadnúť dozadu na zátylok a tak ublížiť sami sebe. Buďte teda neustále v strehu a nezúfajte. Väčšinou sa jedná o pár dní či týždňov, kým deti prídu na správny postup.

Deťom pomôže, keď im ukážete, ako sa dostať opäť na zem na „štyri“. Jednu ručičku pridržte na mieste, kde sa držia, nôžky odsuňte od nábytku (steny) tak , aby sa druhá ruka dotkla zeme. Postup zopakujte párkrát za deň a úspech na seba nenechá dlho čakať.  
 

Deti sa ohrozujú navzájom

Jedno dieťa bude tak usilovne „pochodovať“ okolo nábytku, že v zápale nemilosrdne zhodí druhé, ktoré sa práve pokúšalo postaviť. Pokiaľ môžete „zasiahnuť“ a zabrániť škaredému pádu, deti od seba rozhodne neoddeľujte. Musia si na seba zvyknúť a zanedlho sa okolo seba budú bravúrne pohybovať bez toho, aby si ublížili. Keď máte niečo neodkladné, pre istotu deti od seba oddeľte.

Vlastná skúsenosť
Mne veľmi pomohli sieťkové ohrádky, ktoré som mala v kuchyni. Deti v nich boli, kým som napríklad upratala obývačku, vyvetrala, keď som šla so smeťami. Tiež sa v nich naučili zo stoja zliezať späť na „štyri“. Získali v nich dôveru, pretože vďaka dokonalej konštrukcii ohrádok sa nikdy neudreli. Ohrádky som si požičala od kamarátok. Nové sú dosť nákladné. Ohrádky s nami „cestovali“ aj na návštevy a na chatu. Sú ľahké, skladné – proste veľmi praktické.

Už aby chodili!
Kdeže! Čím neskôr začnú chodiť, tým lepšie pre deti aj pre vás. Myslím rozpätie medzi 12. a 17. mesiacom. Prípadnú pochybnosť budete určite riešiť so svojím pediatrom. Správna rehabilitácia ukáže deťom tú najlepšiu a nenásilnú cestu.

Pôjdeme na výlet?

Pokiaľ budete chcieť skúsiť absolvovať s deťmi nejakú akciu, dobre si premyslite, aký prínos bude mať hlavne pre vás. Napríklad pôjdete k známym na chalupu, kde to pravdaže nebude vôbec prispôsobené vašim nezbedným batoľatám a vy namiesto toho, aby ste si cez víkend oddýchli, budete musieť neustále striehnuť, pretože ste s deťmi v cudzom prostredí a netušíte, kde aké nebezpečenstvo na ne číha. Pre vašu dobrú orientáciu uvádzam, v ktorých situáciách najčastejšie dochádza k úrazom, bez toho, aby som vás chcela nejak strašiť.

Čo by ste mamičky, ockovia (i prarodičia) nikdy nemali robiť?

1. Deti nedávajte sedieť skôr ako si sadnú celkom samy
Zvlášť na jar mamičky láka svoje detičky pekne posadiť do kočíka, aby videli, boli dobré a vydržali vonku dlhšie. Buďte trpezlivé a nepleťte si tzv. „šikmý sed“, kedy sa dieťa opiera o jednu ruku. V takejto fáze môže byť dieťa dosť dlho a môže sa skôr postaviť, ako naozaj vzpriamene sedieť. V tomto prípade trpezlivosť prináša oveľa viac než ruže.

2. NIKDY deti nedávajte do chodítok
Toto zariadenie poškodzuje deťom zdravie, brzdí ich pohybový vývoj a môže byť životu nebezpečné. Pediatri sa dokonca usilujú o zákaz výroby týchto zvrhlých nástrojov, prinášajúcich pre naše deti to najhoršie.

3. Pokiaľ deti samy nechodia, nevoďte ich za ruky
Pre detské kĺby a nožičky je takáto „chôdza“ neprípustná. Deťom sa ale páči a staré mamy ju deťom rady doprajú. V tom si urobte poriadok, pretože by ste sa mohli stať otrokom detí vyžadujúcich si toto potešenie.

Prečo vás odhováram od chodítok?
Pretože táto pomôcka nesprávne zasahuje do pohybového vývoja dieťaťa. Je síce pravda, že chodítko dieťaťu poskytuje nové možnosti pohľadu na svet a pohybu, keď ho ešte samo nie je schopné. Rodičia sa veľakrát tešia z radosti potomka a svojho pokoja, keď sa dieťa na chvíľku zabaví, ale neuvedomujú si, že za toto všetko platia tým najdrahším. Detské svaly, kĺby a hlavne chrbtica nie sú na takúto záťaž prispôsobené. Zvykajú si pomaly s postupným vzpriamovaním telíčka dieťaťa. Aby sa dieťa v chodítku pohybovalo, musí inak posunúť ťažisko – viac dopredu a odráža sa špičkami chodidiel, čo je presný opak základov správnej chôdze.
Dieťa v chodítku má aj lepší prístup k nebezpečným veciam a to si rodičia nestačia predstaviť. O páde v chodítku zo schodov nehovoriac, tu sú následky smrteľné. Áno, aj to sa stáva. Tak už vám je jasné, že za chodítka od štedrých príbuzných pekne poďakujete a nadobro ich odložíte na to najnedostupnejšie miesto, ktoré nájdete?

Výchova detí je niekedy komplikovaná

Deti veľmi skoro začínajú skúšať kam až „môžu zájsť“. Preto už v ranom detstve musíme my, rodičia, stanoviť pevné hranice a nikdy ich sami neprekračovať. Píše sa to jednoducho, ale aj ja som sa vo výchove dopustila mnohých chýb. Teraz u „druhých“ detí si okamih nesprávneho výchovného počínania uvedomujem (na rozdiel od „prvej“ dcéry), ale nie vždy chybu v tom momente napravím. Jednoducho z lenivosti, pretože dôslednosť by stála nejaké tie sily a taktiež pre pokoj.

Aj manžel mi niekedy nadá: „Ty im dáš na hranie aj zápalky, aby si mala od nich pokoj!“ Ale kto z nás, „ubitý“ nepretržitou starostlivosťou o deti, by koľkokrát po „zápalkách“ nesiahol, aby mal aspoň chvíľočku pre seba? Aby som mohla dopísať tento odstavec, dala som dvojčatám prázdne tégliky od jogurtov (podľa manžela nevhodnú hračku) a dcérke som pustila nami rodičmi zavrhovaný stupidný kreslený „nezmysel“ v televízii – vraj pre deti.  

Väčšinou povoľujem drobné prehrešky, ako je vylezenie na gauč. Trikrát zakážem, ale na štvrtýkrát povolím. A deti majú o ďalší „krôčik“ náskok a skúšajú kam ustúpim.

Ale nekompromisná som pri „priestupkoch“, ktoré by mohli ohroziť zdravie detí. Rovnako aj, keď deti obliekam, musia sedieť na „zadku“.  

Sama zistíte, že čím viac detí, tým väčšia musí byť disciplína. Nemám na mysli „trestanie“, ale akési pravidlá, ktoré musia všetci členovia rodiny dodržiavať, aby všetko fungovalo. Batoľatá sa preto musia podriadiť a počkať (posedieť), kým na ne príde rad a nie aby sa celá rodina točila okolo nich s ospravedlnením, že „Jožko“ nechce sedkať, ale plaziť sa po zablatených schodoch.

Od mamičiek počúvam, aké sú deti neposedné, ako sa „šplhajú“ po nábytku, vylezú na okenné parapety a ony s tým proste nič nezmôžu a modlia sa, aby neprišiel ďalší pád. Tu si myslím, že ide o hrubú výchovnú chybu. V stávke je tu zdravie detí a nemôžeme podstupovať takéto riziká. Na druhej strane musíme dať deťom priestor k pohybovému vývoju a v rámci „ustráženia“ im dopriať pokúšanie.

Ešte jeden postreh
Zistila som, že keď Martin vie, že „má záchranu“ (večne za ním poskakujúca stará mama), dovolí si aj nad rámec vlastných síl. Napríklad sa strmhlav vrhá z kresla do priestoru. Naopak, keď je sám, dáva si „sakramentský“ pozor.

A tak isto deti nepodplácame
To je môj najčastejší výchovný prehrešok. „Pozri, čo ti maminka požičia, keď sa necháš prebaliť!“ V tomto bývajú deti rovnaké ako zamestnanci v štátnej správe – už nevedia čo by chceli ako „úplatok“. Je fakt, že pri deťoch sa aspoň dočkáme pokojného ležania. Podplácanie batoliat začína pri hrkálkach (u nás) a končí zubnou pastou (deti prebaľujem v kúpeľni) a šampónom, z ktorého si raz dcérka logla. Práve na prebaľovacom pulte máme príležitosť nacvičiť si dôsledné „nie“. 



Zdroj: http://www.dvojcata.webzdarma.cz
Preklad: ah

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Kto je online

Práve tu je 164 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies