foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 83 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Kto a akým spôsobom vám pomáhal s deťmi po návrate z pôrodnice?


Zuzana C.: 
Keďže naše babule boli niečo cez dva týždne na nedonoseneckom oddelení, tak som sa o ne chodila starať tam. Ráno chodil manžel na dve hodiny a potom som bola s nimi celé dni až do večera ja a večer znovu manžel prišiel za nami.
Keď sme prišli domov z nemocnice, tak manžel zostal s nami ešte vyše týždňa doma a pomáhal mi s dievčatami, ale keď sa vrátil do roboty, zostala som na ne sama. Keďže žijem v zahraničí, nemal mi kto pomáhať až na manžela po večeroch, ale nemala som pocit, že by som potrebovala niekoho, aby mi pomáhal. Užívala som si každú minútku s nimi a bola som rada, že sa o ne môžem starať sama. Boli neskutočne dobré bábätká, takže som to zvládala veľmi dobre aj bez pomoci rodiny. No teraz keď sú už väčšie by som veru sem-tam pomoc potrebovala.

Blanka: Ja som sa vždy snažila zvládnuť všetko sama. A išlo to. Keď som potrebovala ísť s deťmi k lekárovi, vtedy som si zavolala sestru alebo mamu, ale inak som to zvládala. S večerným kúpaním mi pomáhal manžel. Ja som kúpala prvú a išla som ju dojčiť a zatiaľ manžel kúpal druhú a už mi ju doniesol len na dojčenie. Bolo to super, aj keď občas to bolo náročné. S kúpaním mi pomáhal každý večer takmer do dvoch rokov dievčat. A potom sa rozhodli, že ich bude kúpať len mamina. Manžel bol pre mňa skutočne nenahraditeľný, neviem si predstaviť, ako by som to zvládla bez neho. Bol pre mňa veľká psychická podpora. A, samozrejme, stále aj je.
Cez deň sme mali taký skvelý režim, že nebolo treba pomôcť a užívala som si to. Bola som fakt v pohode, asi preto baby boli také perfektné.
No ako im narástli nohy a ústa... mám pocit, že je to čím ďalej tým ťažšie. No uvidíme, čo bude ďalej...

Gabi: Tak u nás to bol tak, že malí boli najprv na JIS-ke (narodení 11.4.2010 v 36. týždni, dcérka a synček). Ja som bola doma, ale potom ma hospitalizovali ku nim, takže návrat domov bol napokon spoločný - len oneskorený. 
Prvý týždeň bol doma manžel a svokra varila. Druhý týždeň bola moja mamina. A odvtedy sa u nás striedali svokra s maminou aj s mojím otcom. Mlieko som si odsávala, a tak ich pomoc veľmi oceňujem. Postupne som si zvykla, že už ani nevarím. A som za to vďačná. Svokra aj mamina mali občas dajaké pripomienky, ale ja som ten typ, čo si „nedá skákať po hlave“, takže som im rázne vždy povedala svoj názor a vec bola vyriešená. Alebo som si zahryzla do jazyka (ak nešlo o nič vážne a urobila som si aj tak po svojom). Oni sú tiež vďačné, že som ich vlastne do toho nášho života takto vpustila. Doteraz mi veľmi pomáhajú. Variť sme donútení naozaj málokedy, takže stravu pripravujem akurát deťom. Takisto večer som ešte ani raz nebola sama (manžel robí na smeny, čo je veľmi náročné...), vždy mi niekto prišiel pomôcť. Cez deň si ale teraz aj užívam, že bývame s deťmi samy... Ale prvé dni po pôrode je pomoc na nezaplatenie! Keď deti často papajú, vás všetko bolí a neviete, ktorému sa skôr venovať, keď sú dve..., je pomoc super. Ak aj pomocník má nápady s ktorými nesúhlasíte, nevadí. Radšej malá hádka a výmena názorov, ako sa to nasilu snažiť zvládnuť sama - keď sa niekto ponúkne. Veď potom do 18-tky bude času na samostatnú výchovu dosť!

Jana: 
Po návrate z pôrodnice bol prvé dva týždne manžel s nami doma. Pomáhal ako vedel, a v podstate pomáha dodnes. Svokra, keďže býva neďaleko, nám prvé dva týždne veľmi pomohla tým, že nám nosila každý deň navarené jedlo, čiže my s manželom sme sa mohli venovať výlučne len bábätkám. Po cca dvoch týždňoch sme s malými už boli celkom dobre zohratí a zostala som na všetko sama (kým manžel bol v práci). Môžem ale skonštatovať, že to obdobie vôbec nebolo až také náročné, ako som sa bála, že bude. Malí boli veľmi dobrí, len papali a spinkali. Von som s nimi chodila dvakrát denne a tam to už bolo náročnejšie hlavne preto, že bývame na 8. poschodí a výťah máme taký malý, že sa do neho nezmestí ani kočík pre jedno bábätko, dvojičkový už vôbec nie. Musela som celý prechádzkový transport riešiť tak, že som malých nosila vo fusakotaškách k autu a v ňom som mala zloženú konštrukciu kočíka. Niekedy to bolo dosť náročné, ale v zdraví sme prežili.

Lucia: Keď sme prišli domov z pôrodnice, celá rodina mala  „pohotovosť“. Po týždni sa u nás striedala moja mamina, svokra a potom mal manžel tri týždne voľno. Pomáhali úplne super, len drobci boli stále krásne spokojní a hajkali, takže hlavne varili, upratovali a žehlili :D. Ale aj tak najlepšie mi bolo s manželíkom, keď už sme ostali len my s detičkami doma. 

Maťa: Po príchode z pôrodnice mi nepomáhal okrem manžela a kamarátky nikto, každý druhý deň keď som kúpala, tak mi na to kúpanie pomohla kamarátka a inak muž, keďže som jedného dojčila a druhého prikrmovala, tak prikrmoval manžel z fľašky.  


Júlia: Pomáhal mi manžel... hlavne navaril a zabavil staršieho syna, ja som mala len dvojčatá. Mne osobne všetci ostatní vadili, babky som zavolala maximálne na 20-minútovú kávu. Najväčšia pomoc bola, keď mi doniesli navarené a šli preč...
Nič nie je horšie ako otravovať ženu po pôrode. 

Janka: Prvé tri mesiace po pôrode som bývala u rodičov, takže najviac mi pomáhali oni - mamina a ocino, a taktiež prvých 6 týždňov bol s nami aj môj manžel (ktorý potom odišiel naspäť do zahraničia). V podstate rodičia mi pomáhali s domácnosťou - varili, upratovali, prali, nakupovali... takže ja som mala na starosti „len“ deti, s ktorými mi pomáhal manžel - spolu sme ich kúpali, kŕmili, prebaľovali... keď manžel odišiel, v týchto veciach ho nahradila mamina a môj ocino brával vnučky von na prechádzky...
Keď mali deti 3,5 mesiaca, tak sme sa odsťahovali do Anglicka a odvtedy som bola na deti celkom sama, keďže manžel chodil do práce a jeho rodina je tiež mimo... Prvý rok bol najviac náročný, keďže som si so všetkým musela poradiť sama, ale rýchlo sme si našli systém aj režim. A aj tak myslím, že celé je to hlavne o organizácii času, to zvyšné už príde viac-menej samo... ;) 

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies