Čo sa vás najčastejšie ľudia pýtajú, keď vás stretnú s dvojčatami?

foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Čo sa vás najčastejšie ľudia pýtajú, keď vás stretnú s dvojčatami?

Mamičky dvojčiat určite poznajú situáciu, keď sú vonku s kočíkom na prechádzke a ľudia sa pri nich zastavujú, pochvália detičky aké sú pekné a aj sa občas spýtajú pár otázok. Niektoré otázky sú milé, niektoré nepríjemné či moc osobné, ktoré sú úplne nevhodné, hlavne ak vám ich položia úplne cudzí ľudia. Mamičiek dvojčiat sme sa pýtali, ktoré otázky najčastejšie dostávajú. Tu si môžete prečítať odpovede a zistíte, ktoré otázky sú „najobľúbenejšie“...

 

Katka: Očakávala som síce istú pozornosť, keď som začala kočíkovať dvojčatá, skutočnosť však ďaleko presiahla moje predstavy. Ľuďom sa nesmierne páči, že dvojčatá sú rovnako oblečené, sú však sklamaní, keď jeden spí a druhý je hore. Pristaví sa a pozrie sa takmer každý, koho stretnem. Najčastejšie sa stretávam s pozitívnymi komentármi, aj náhodní okoloidúci, ktorí ma vidia prvýkrát v živote, ma pozdravia, povedia mi že bábätká sú veľmi pekné (alebo často započujem: „Videla si, aké pekné dvojčatá?"), pochvália pekný farebný golfáč a zaželajú mi všetko dobré.
Ďalšie časté otázky:
„Sú to dvojčatá?“
„Je to chlapec a dievča, však?“ Moji chlapci sú oblečení celí v modrom, avšak jeden je drobnejší a usmievavejší, či krajší na pohľad. „Viete, že aj my máme v rodine dvojčatá?“ Nasleduje porozprávanie príbehu: neznámy pán/pani sú sami z dvojčiat, im sa narodili dvojčatá, babičky mi porozprávajú svoj životný príbeh (žiaľ, väčšinou jedno z dvojčiat zomrelo a trápi ich to dodnes).
„Máte ich po umelom oplodnení?“ Túto, skutočne nemiestnu otázku pripisujem tomu, že dnes sa ľudia bežne stretávajú s neplodnosťou vo svojom blízkom okolí, a toto je pre nich jedna z ciest, ako túto skutočnosť spracovať. Ako vysvetlenie som dostala viackrát informáciu, že na klinikách pre neplodnosť (kam sa chodí aj na iné vyšetrenia alebo zákroky) videli nástenku s fotkami dvojčiat. Keďže teraz mám už viditeľné bruško (dvojičky majú 11 mesiacov a do 2 mesiacov dostanú bračeka), na umelé oplodnenie sa prestali pýtať, skôr ich zaujíma či čakám znova dvojičky.  
„Máte toho strašne veľa, však? Ako to zvládate, pomáha vám niekto?“ „To sú vaše dvojičky? To fakt?“ Zaujímalo by ma, ako má vyzerať typická mama dvojčiat. Ja to očividne nie som :-). 

Barbora: „To sú dvojičky? Chlapček a dievčatko?“ (oblečené celé v ružovom a rovnako!)

Lucia: „To sú dvojičky?“ (asi najčastejšia otázka) „To je párik?“ Mám dve dievčatá a väčšinou sú v červenom s ružovými čiapkami. A hlášky sú typu: „Tak toto kebyže mám doma, tak sa obesím...“ Ale aj tak sa najčastejšie stretávam s tým, že je to krásne mať dvojičky a... „Obdivujem vás, to musí byť náročné...“

Miriam: „To sú dvojčatá?“ a moja druhá najobľúbenejšia: „To sú dievčatká?“ (nepomôže, že sú obaja v modrom...) A čo ma najviac vytáča, tak „prajná“ poznámka: „Veď počkajte, keď sa vám obaja rozbehnú na inú stranu (všetci, hlavne takí, čo dvojčatá ani vo svojom okolí nemajú, sú zrazu najväčší „odborníci na dvojčatá“, akoby ich vychovali neviem koľko...). A ešte jedna: „A vy ich rozoznáte?“ (chápem, keď okolie má problém ich rozoznať, aj keď sa nepodobajú, ale mamina???):-)

Hanka: Mňa sa vypytovali štandardne nevhodné otázky, ale dojala ma jedna staršia pani, ktorá zjavne mala dvojčatá. Keď som raz teperila kočík hore na obrubník, tak na mňa z diaľky zakričala na celú ulicu: „Čo, je ťažký? Ešte budete plakať a hovoriť si, akí boli ľahkí!“ Dovtedy som si myslela, že my, dvojmamy, sa podporujeme... Mňa to tiež nesmierne otravuje, keď mi niekto kto to nezažil hovorí, aké to bude ťažké. Na to štandardne poviem, že takých rečí som už počula a otáčali sa, lozili, chodia a zatiaľ sa nič z toho nenaplnilo... Vtedy väčšinou zarazene pozerajú, asi nechápu, že sa to DÁ zvládnuť!

Milka: „Jéj, ja vás tak obdivujem ako to zvládate, ja mám s jedným čo robiť a vy ste sa po dvojičkách dali na tretie, ja by som dvojičky nezvládla...“ A ja na to, že: „A keby vám povedali, že sú tam dve deti, tak by ste im v pôrodnici povedali, že: viete čo, beriem si domov len jedno a to druhé si nechajte, lebo ja dve nezvládnem?“ A odpoveď: „Nooo, to by som si už nejako musela poradiť...“

Veronika: Ja som sa už stretla naozaj so všelijakými otázkami - kladné a záporné sú tak asi pol na pol... Najčastejšia otázka je: „To sú dvojčatá?“ (mám ich v dvojkočíku) „To sú chlapci alebo dievčatá?“ (mám párik - vždy komplet v modrom a komplet v ružovom) Často som sa stretla aj s nevhodnými otázkami typu: „To máte z umelého?“ „To sú deti zo skúmavky?“ alebo: „No, tak to máte preto, lebo beriete dlho antikoncepciu...“ (hmmm, len keby ľudia vedeli čo všetko sme si museli podstúpiť a koľko peniažkov nás stálo to, aby sme vôbec detičky mali) Ešte pár mesiacov po pôrode som mala veľké bruško, tak sa ma ľudia pýtali, že také malé babätká a idem znovu rodiť? Čo je síce nereálne, aby som s mesačnými bábätkami v kočíku išla rodiť, tak som si už z toho robila srandu a hovorila som, že to tretie mi zabudli vybrať... :)))
Minule som v obchode stretla dve mladé ženy a tie sa začali medzi sebou rozprávať, že: „Jeeežiš dvojičky, poďme preč lebo sa nakazíme.“ (tak na toto už fakt neviem čo povedať) A ako aj ostatné maminky, tak sa stretávam s negatívnymi poznámkami typu: to je strašné, to by som nechcela, to by som nezvládla, počkajte keď vám začnú chodiť, ako to zvládate, to je dvojnásobná starosť... ale sú aj pozitívne: to je dvojnásobné požehnanie, dvojnásobná radosť, dvojnásobné šťastie, dvojnásobná láska... :)))

Janka: No mňa najviac vytáča to, keď sa niekto spýta čo to sú (teda či máme párik, lebo nie sú rovnako oblečení, lebo veľa vecí sme dostali alebo máme po prvom synovi) a poviem, že sú to dvaja chlapci, tak hneď, že škoda, že tam nebola aspoň jedna dievka. A keď zistia, že máme ešte staršie dieťa, ktoré je tiež chlapec, tak to už je vrchol: jaj, chúďatko, aké to mám ťažké, toľkých chlapov, že to dievčatko ešte by mohlo byť... a podobné reči ako keby to, že má niekto chlapcov bolo niečo zlé alebo horšie.

Zuzana: Ja mám asi viac tých pozitívnych reakcií okolo seba (mám dve dievčatá, ale neobliekam ich do ružovej, skôr biela, červená... mám červený kočík). Otázky typu: „Jéj, to sú dvojčatá?" som sa naučila odohnať systémom, že nakuknem do kočíka a skonštatujem: „A, naozaj! Až teraz som si to všimla." Tie udivené pohľady stoja za to.
A ohľadom chlapcov som si tiež vypočula. Baby majú bledomodré cumle, momentálne v kočíku s ružovými srdiečkami! Tak preto! Že prečo majú modré cumle, a ja na to, lebo majú červený kočík a červený overal! Ale inak sú aj milé reakcie, ako napríklad, že isto veľa roboty, ale máte to za sebou... a super ste si to odbili...
Raz ma zastavila jedna staršia pani so slzami v očiach, spýtala sa, či sú dievky, povedala som, že áno. A ona, že: „To bol vždy môj sen, mať dievčatá - dvojčatá... a nakoniec sa mi splnil len čiastočne, mám 2 dcéry s rozdielom troch rokov, je to krásne..." A potom sú aj reakcie ako: „Joj, tatko bude len na toaleťák a vložky robiť, škoda, že aspoň jedna nie je chlapček..."

Andrea: Ja mám úplne klasickú otázku: „To sú jednovaječné?" Napriek tomu, že je to chlapec a dievča, i keď asi maminky s jedným bábätkom nemajú celkom prehľad o rozdieloch medzi jedno a dvojvaječnými dvojčatami, čiže to beriem úplne normálne. Nedávno sa mi akurát stalo, že sa ma teta opýtala, či mám tie detičky po sebe. Otázky typu či je to po umelom, nemám s tým problém, pretože detičky máme po umelom, ale vidí sa mi to od cudzieho človeka
absolútne nevhodné.

Ľubka: Dvojčatá chlapci + 12-ročný tiež chlapec... Pre väčšinu ľudí normálna katastrofa! „To nemohlo byť aspoň jedno dievča?“ A keď s úsmevom odpoviem že nie, lebo ja som nechcela dievčatko iba môj manžel, tak ďalšie vygúlené okále, že ako to, že ja som nechcela. Keď som sa dozvedela že budú dvaja, tak som chcela rovnaké pohlavie, aby sa rovnako spolu hrali... Prvého sme vedeli skoro, že bude chlapček a druhého do pôrodu sme si iba želali - každý po svojom. A väčšinou odpoviem: že ja som ich ženská kráľovná a keď vyrastú, budú ma na rukách nosiť, ako teraz nosím ja ich, a namiesto jednej zlej dcéry budem mať tri super nevesty...

TIP: Tu si môžete prečítať 10 najčastejších (najhlúpejších) otázok, na ktoré sa ľudia pýtajú rodičov dvojčiat

 

Komentárov   

Marcela
0 #2 RE: Čo sa vás najčastejšie ľudia pýtajú, keď vás stretnú s dvojčatami?Marcela 2015-03-23 20:56
Dátum: 19.2.2012

mna sa pytaju ,jeeeej to su dvojicky...ja na to nie trojicky....heeej a kde je tretia..tretia nie je to treti :lol: chlapec ...hlavne,ze rovnake 3 kociky len dva cervene a jeden modry..pre baby som spajala
Citovať
Blanka
0 #1 RE: Čo sa vás najčastejšie ľudia pýtajú, keď vás stretnú s dvojčatami?Blanka 2015-03-23 19:01
Dátum: 16.2.2012

Ja mám párik.To sú dvojčatá? Ako to stíhate? A oni sú jednovaječné,alebo dvojvaječné? Tak táto otázka ma vždy prekvapí.A keď sa spýtam, že čo si myslia či sú jednovaječní alebo dvojvaječní, tak sa uprene začnú na deti dívať a hádajú. A keď im položím otázku či vedia ako vzniká pohlavie dieťaťa, tak to ako keby som marťančinou rozprávala. Nik ani len netuší ako vzniká pohlavie,hlavne,že majú sami deti a učili sme sa to ešte na základnej škole.Ale väčšinou dostanem poklonu za zvládanie dvojičiek,pretože oni by to nezvládli :-)
Citovať

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Kto je online

Práve tu je 346 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies