foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Misha: Ich narodením sa mi zmenil svet

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (D-3-2015-misha-ich-narodenim-sa-mi-zmenil-svet-4-9.pdf)Misha: Ich narodením sa mi zmenil svetČlánok v časopise DVOJIČKOVO 3/2015 - PDF verzia (str. 4 – 9)4758 kB0

Misha s Nalou a MiouJej život sa delí na dekády. Prvú po vysokej škole prežila ako prekladateľ, tlmočník a lektor angličtiny. V roku 2002 prišla dekáda hudby. Vtedy vyhrala prvého Slávika a odvtedy nahrala 5 CD albumov a zahrala stovky koncertov. Lietala do New Yorku, aby sa inšpirovala v hudbe, ale trávila tam aj veľa času na workshopoch, kde sa učila pracovať s fotografiou, čo bolo odjakživa jej veľkým koníčkom.

O desať rokov neskôr v roku 2012 sa jej narodili vytúžené dvojičky, a treťou „dospeláckou“ dekádou sa tak stala jej rodina, čo sa zrejme už nezmení, pretože ako Michaela Paľová, pod umeleckým menom Misha, hovorí: „... šoubiznis v našej malej krajine nesie so sebou príliš veľa nezmyslov, aby som bola ochotná sa mu naplno venovať. Hudba je úžasná vec a budem ju tvoriť stále. Len sa ňou už asi nebudem živiť, lebo moje deti ma naozaj potrebujú.“

A tak je za posledné tri roky viac fotografkou ako speváčkou. Má svoje „fotoplány“ a sny, ktoré postupne naberajú reálnu formu, pretože fotiť deti je jej veľká radosť.

Ako sa cíti mamička, ktorej lekár pri vyšetrení oznámi, že bude mať dvojčatá?

Šla som k lekárke po Vianociach na istotu, že mi len potvrdí ultrazvukom moje prvé a vytúžené tehotenstvo. Vedela som, že ma už neprekvapia vetou ako
v nejakom filme: „Gratulujeme, čakáte babätko.“ Ale pri vete: „sú tam dve…“, som doslova skoro spadla zo stola.

Ani vo sne by mi to nenapadlo. Od strachu, že to moja tri roky predtým zlomená chrbtica neunesie, som preplakala v šoku celú hodinu. Predsa len prišla tá veta ako vo filme: „Gratulujeme, čakáte dvojičky.“

Otecko s dvojčatamiAko ste prežívali „dvojité“ tehotenstvo a čo na to otecko?

Na deti sme sa celý čas veľmi tešili a ja som si vychutnala obdobie, keď som prvýkrát v živote nehladovala. Celý svoj dospelý život dovtedy som totiž jedla len do polosýta a často som držala diéty, aby som sa držala plus-mínus na 60 kilách. Keď som niekedy „zhrešila“, tak s výčitkami svedomia a hneď s pár kilami navyše, ktoré som znova prácne „odhladovala“. Bohužiaľ, do vienka som nedostala rýchly metabolizmus. V tehotenstve sa diéta držať nesmie, a tak som sa prvýkrát nad to povzniesla. Síce s tým bojujem dodnes, ale mám za to dve zdravé, krásne dievčatká, ktoré môj život napĺňajú tak, ako to nič iné a nikto iný nedokáže.

Môj muž, keď som mu oznámila, že sú dve, sa začal nahlas smiať, ja som od strachu plakala a celé to vyzeralo ako v nejakej absurdnej americkej situačnej komédii. Potom pre mňa prišlo obdobie cieleného pokoja. Začala som odmietať koncerty a trávila som čas doma s nohami na gauči, vzdelávala som sa v oblasti práce s fotografiou a vychutnávala som si čas bez zhonu a stresu, ktorý ma v šoubiznise trápil celé roky predtým. Ich tatino sa o ne od prvého momentu príkladne stará, venuje im všetok čas, čo si pri náročnej práci a trénovaní hokeja ukradne, a deti ho, samozrejme, zbožňujú.

Otcovia to majú vyhraté. Vedia sa s nimi vyblázniť, často pre nich neexistujú mantinely režimu a deti práve toto milujú. Potom mama príde s tým, že už dosť bláznenia, šup do vane, a do postele… je jasné, že tatino vyhráva na plnej čiare.

Podľa čoho ste vyberali mená Nala a Mia?

Vždy som chcela mená, ktoré by boli jednoslabičné, zneli elegantne, nedali sa príliš zdrobňovať a tiež som chcela, aby sa dali ľahko vysloviť aj Slovákom, aj cudzincom. Miu som mala v hlave už dávno a Nala mi jedného dňa v tehotenstve z ničoho nič prišla na um. Len tak.

Až neskôr som si uvedomila, že sa tak volala levica v rozprávke Leví kráľ. Je to nigérijské meno a na Slovensku je zatiaľ jediné. Bohužiaľ, ani jedno moje dieťa nemá meniny. Nie sú v kalendári. Možno podľa švédskeho kalendára, v ktorom je Mia, stanovíme obom meniny na rovnaký deň, aby im neskôr nebolo ľúto, keď tomu už začnú rozumieť.

Vraví sa, že dvojčatá dokážu ľudí neustále inšpirovať. Ako ste boli inšpirovaná vy od ich narodenia, k čomu ste sa vďaka nim dopracovali?

Tu by som mohla asi napísať román. Určite všetky mamičky dvojičiek a viacerčiat vedia, o čom hovorím. O toľkých veciach som bola predtým v živote presvedčená, že sa nedajú… A zrazu sa pri dvojičkách dali. Museli sa dať, lebo inak to nešlo. Naraz kŕmiť, naraz nechať odgrgnúť, držať a uspávať obe naraz na rukách, vyniesť obe už dvojročné vzpierajúce sa hore po schodoch do postele, v lete prebaliť obe naraz v kufri auta cestou z Bratislavy do Michaloviec… a mohla by som pokračovať donekonečna.

Ale asi najviac ma inšpirovali k tomu, aby som svoj dovtedy 25-ročný koníček povýšila na svoju novú prácu. A tak som už od ich narodenia profesionálny fotograf detí.

Ani neviem vyjadriť, ako veľmi ma to baví a napĺňa. Od narodenia mojich dvojičiek sa cítim byť šikovnejšia v mnohých veciach, rýchlejšia, dokážem sa povzniesť nad veľa vecí, ktoré ma predtým vedeli vyviesť z miery a celkovo mám úplne iný pohľad na svet a na niektoré hodnoty. Neviem, či to vie vnímať niekto, kto zatiaľ deti nemá, ale mne sa ich narodením naozaj zmenil svet. Samozrejme, k lepšiemu :-).

Všetci vás poznajú ako známu speváčku, plánujete sa aj v budúcnosti venovať spevu?

Keď mi niekedy volajú, aby som niekde zaspievala, rada to prijmem. Ale cielene pre to nič nerobím.
A ani sa nijak cielene nemedializujem. Som šťastná, že aj mne sa pošťastilo mať normálny rodinný život, ísť na prechádzku s deťmi alebo s nimi len tak stráviť víkend u babky či na výlete. Nedá sa to porovnať
s ničím, čo som zažila predtým.

V roku 2003 sme s kapelou zahrali 213 koncertov. Nič si z toho obdobia vlastne nepamätám. Ani mená ľudí, s ktorými som na chvíľu prišla do styku, nepamätám si, ako som v tom období trávila sviatky, nestíhala som ani zavolať vlastnej mame, ako sa má. Som rada, že som to zažila, ale ešte radšej, že to už mám za sebou.

Teším sa, keď mi niekto na ulici povie, že vyrastal pri mojej hudbe a vážim si, že som v našej hudbe nechala 5 CD albumov aj ako autor, aj ako speváčka. Ale mám čerstvých 40 a teraz prišla vytúžená dekáda pre rodinu. Nikdy predtým som nemala tak často úprimnú radosť a úsmev na tvári, ako za posledné tri roky môjho života.

Nie je to tak dávno, čo nastúpili vaše dvojčatá do škôlky. Čo sa tým pre vás zmenilo a ako to ony zvládli?

Zvládli to celkom hladko. Od prvého dňa na celý deň a odvtedy každý deň. Sem-tam je ráno trochu plač, striedavo jedna alebo druhá a asi dvakrát za šesť týždňov sa ma ráno obe s plačom držali ako kliešte. Ale trvá to pár minút a celý deň sú potom spokojné a usmiate, a keď pre ne prídem, len sa tak nadychujú, ako sa mi snažia hneď všetko porozprávať, čo cez deň robili. Strašne sa na tom zabávam, ako podarene rozhadzujú rúčkami a svojou vlastnou rečou mi všetko vysvetľujú.

Mne sa udiala ich nástupom do škôlky výrazná zmena. Prvý deň som si sadla na terasu a zrazu som prvýkrát po rokoch zažila celodenné ticho vo vlastnom dome. Prečudesný pocit to bol. Až som zrazu nevedela, čo so sebou. Tak som chvíľu počúvala ich smiech
v záhrade škôlky, keďže je dva domy od nášho, a potom som si pustila po dlhom čase hlasnú hudbu :-).

Nala a Mia - tretie narodeniny

Vaše rozhodnutie rozprávať sa od začiatku s dievčatami po anglicky je naozaj obdivuhodné. Ako v tom pokračujete? Hovorí sa, že dvojčatá majú svoju reč, je to tak aj u vašich dievčat?

Stále s nimi hovorím len po anglicky. Rozumejú mi všetko, ale odpovedajú zatiaľ všelijako, kombináciou anglických a slovenských slov. Začínajú tvoriť jednoduché vety, ale zatiaľ viac po slovensky. Je to logické, keďže po anglicky sa s nimi rozprávam jedine ja, a to je málo oproti ostatným. Ale vydržím a uvidíme, ako sa rozhovoria. Už to, že po anglicky rozumejú, je super. Veď len nedávno mali tri roky.

Tiež majú vlastnú „japončinu“ a je naozaj zážitok započúvať sa do takej ich dvojičkovsko-japonskej debaty.

Dvojčatá a ich úžasná babkaAko ste zvládli starostlivosť o dve v jeden deň narodené deti od ich narodenia až po nástup do škôlky?

Moja mama je najlepšia babka na zemeguli a ešte k tomu je aj detská lekárka. Viac si ani nemôžem priať. Chodí za nami z Michaloviec skoro každý víkend a naozaj neviem, ako by som to bez nej zvládala. Ale moja práca sa úplne zo dňa na deň vypnúť nedala, stále mi niekto volal, niečo odo mňa potreboval a keď som nechcela nechať všetky pracovné kontakty úplne zaniknúť, musela som reagovať. Preto som si zohnala k deťom pomoc, ale stále som bola pri nich spolu s ňou. Mohla som však odbehnúť do potravín alebo vybaviť účtovníčku a pod.

Až asi od ich dvoch rokov som vybiehala na pracovné stretnutia a môžem tento spôsob odporučiť každému, kto to vie finančne zvládnuť.

Deti sú totiž ostrieľanejšie, nie sú úplne výsostne naviazané len na mamu a odbúrava to veľa napätia. Keď sa mi nahromadil stres, mohla som sa ísť „vykričať“ do vedľajšej izby a pri deťoch stále niekto ostal.

Keď je žena s dvojičkami sama, mnohokrát si to deti asi odnesú, keď je toho na ňu psychicky aj fyzicky priveľa.

Čo vás teraz (okrem detí, samozrejme) momentálne najviac baví a napĺňa?

Fotografovanie. Ale zo všetkého najviac mi na materskej chýbala jedna činnosť a tou je učiť sa niečo nové. Predtým som stále absolvovala rôzne školenia ohľadom hudobnej tvorby a postprodukcie alebo úpravy fotografií.

Pri malých deťoch som si na niečo také naozaj nevedela nájsť pravidelný čas a teraz, keď sú v škôlke, sa k tomu znova dostávam. Nedávno som začala mávať poobedné sedenia na postrodukciu fotografií a veľmi som na to tešila. Zase sa posuniem bližšie
k dokonalosti v tom, čo ma baví.

Fotografovanie je teda činnosť, ktorú máte v obľube, plánujete sa tejto činnosti venovať aj v budúcnosti?

Bola by som rada, keby som sa tým raz mohla živiť. Zatiaľ je to pre mňa viac relax a psychohygiena, stále ma ešte sčasti živí hudba.

Vzdelávam sa, aby som sa posúvala do profesionálnejšej úrovne ako väčšina rodinných fotografov. Som umelec a to isté prenesiem aj do fotenia – fotiť na kvalitu, nie odovzdávať stovky záberov bez úpravy. Dám ľuďom pár naozaj krásnych fotiek, ktoré si radi vytlačia na maliarske plátno a budú opatrovať ako krásnu spomienku po celý život. Chcem im dať niečo, čo si sami odfotiť nedokážu.

Dnes fotí naozaj každý. Mobilom, kompaktom alebo bežnou zrkadlovkou. Ale keď v spojení umeleckého cítenia, zmyslu a lásky pre prácu s malými deťmi a s pomocou dobrej fototechniky a postprodukcie vzniknú krásne zábery, ľudia pochopia, že toto dokáže len ten, kto sa tomu naozaj dlho a intenzívne venuje, a vtedy sú ochotní za to aj zaplatiť.

 

Ďakujeme za rozhovor.

Jednoducho dvojčatá

Foto: Misha

Ukážky Mishiných fotoprác si môžete pozrieť na jej webovej stránke Mousehousephoto.

Článok vyšiel aj v časopise Dvojičkovo 3/2015 (strana 4 – 9)

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Kto je online

Práve tu je 199 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies