foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Ja som ja a ty si ty


Nazvime naše dvojčatá tradične Janka a Danka. Sú úplne rovnaké, majú vyše roka a pomaly sa začínajú odpútavať, tak ako iné deti v ich veku, od mamy. Nie sú jej súčasťou, majú vlastný život, vlastnú vôľu. Jedno im však stále nie je jasné.
Janka sa pozrie do zrkadla a vidí Danku. Mama jej však hovorí: Pozri, to je Janka, to si ty. Ale Janka je z toho zmätená. Pozrie na Danku a vidí presne to, čo jej pred chvíľou ukázalo zrkadlo, ale teraz nevie, či je to Janka a či Danka, či je to ona, alebo niekto druhý. Život je taký zložitý. Janka uvažuje aký je rozdiel medzi ňou a Dankou? Sme jedna bytosť alebo dve? Kde končí Janka a začína Danka? Je pravda, že mama jej vždy povie Janka a sestre Danka, ale otec to povie niekedy naopak a brat takmer vždy (v podstate ako v tej známej knižke).

Janka si zvykla, že keď niekto zavolá Janka, otočí sa aj Danka a naopak, keď sa povie Danka, reaguje aj Janka. Janka si nie je celkom istá, ktoré meno patrí jej. Ale keď je reč o tých dvojčatách, sú spokojné obe, lebo zistili, že to meno im nikto nepletie a obe sa s ním jednoznačne identifikujú. Roky idú ďalej, Danka a Janka chodia už do škôlky, samozrejme, rovnako oblečené a učesané a všetky tetušky sú nimi nadšené, len si ich stále mýlia.

Ani učiteľky ich poriadne nerozoznajú a spolužiaci už vôbec nie. Na meno tie dvojčatá si už zvykli. V škole sa opakuje to isté. Ale Janka sa hnevá, lebo napriek tomu, že jej matematika ide výrazne lepšie ako Danke, aj tak nakoniec dostane trojku ako ona. Danka má zas z podobného dôvodu zlosť na sestru na hodine angličtiny. Navyše sa im obom zapáči jeden a ten istý spolužiak (škoda, že nemá brata - dvojča). Chlapcovi sa páčia tiež, ale nevie vlastne ktorá, veď obidve sú ako jedna.

Výzorom určite a zdá sa mu, že aj povahovo. A tak striedavo dvorí raz jednej a potom druhej. A nakoniec, však je hlúpe, zakaždým keď jednu z nich stretne, pýtať sa: A ty si Janka alebo Danka? Dvojčatá sa prvý raz skutočne vážne pohádajú, od toho dňa si vytrucujú iný účes, iné šaty a Janka prestane chodiť s Dankou na balet, aj tak mala vždy pocit, že ju to nebaví a chcela by chodiť radšej jazdiť na koníkoch. Obdobie hľadania vlastnej identity sa začína, i keď možno trocha neskoro...

Pomôžte deťom uvedomiť si svoju identitu

Keď sa rodičia dvojčiat spýtajú detského psychológa, čo je pre ich deti najdôležitejšie, jednoznačne im odpovie, pomôcť im uvedomiť si vlastnú identitu. Jednoduchšie to majú rodičia dvojvaječných dvojčiat, ktoré sa môžu, ale nemusia podobať. Ešte ľahšie je to, ak sú rôzneho pohlavia. Jednovaječné dvojčatá sú výzorom takmer rovnaké, ale tiež majú už po narodení drobné rozdiely. Neustále zdôrazňujte ich rozdiely, upozorňujte na ne príbuzných a známych. Nedovoľte aby sa o vašich deťoch hovorilo ako o tých dvojčatách. Keď sa s deťmi objavíte v ich spoločnosti musia vedieť, že toto je Lucka a toto Natálka. Mimochodom, už pri plánovaní mien dvojčiat myslite na to, aby nezneli podobne (ako práve Janka a Danka), pomenujte ich tak, aby ich deti od malička vedeli jasne rozlíšiť a aby si ich nemýlili ani vaši príbuzní a známi.

Ani vy sama neberte svoje deti ako moje dvojčatá ale ako dve samostatné bytosti. Všímajte si odlišnosti v ich osobnosti, správaní, zvykoch, záujmoch. To, že sú deti podobné výzorom, neznamená, že sa podobajú aj osobnostne. Ak ich budete brať ako psychicky a emočne rovnaké, potlačíte ich vlastnú osobnosť a docielite to, že si možno naozaj budú podobné aj po tejto stránke, ale nebudú to ony. Upozorňujte i okolie na zistené rozdiely detí (Lucka sa hráva s bábikami a Natálka najradšej kreslí).

Neobliekajte ich už od raného detstva (alebo aspoň od pol roka vyššie) do toho istého oblečenia, aspoň nie pravidelne. Rovnaké oblečenie by malo byť skôr výnimkou, aj deti to z času na čas určite rady privítajú. Ak sa už neviete vzdať myšlienky rovnakých šatočiek, odlíšte ich aspoň farebne.

Asi v dvoch rokoch si dieťa začína vytvárať svoj vlastný vkus, podporujte každé vo vytváraní toho svojho. Dovoľte mu rozhodnúť, ktorú vec si na seba dnes oblečie a asistovať vám pri nákupoch, ktoré sa ho týkajú.

Dbajte na to, aby malo každé dieťa svoj vlastný šatník, zásuvku alebo poličku v skrini, kde budú iba jeho veci. Rovnako by deti mali mať svoje vlastné veci, napr. svoje hračky, hrebeň, nočník a pod.

Nakoniec, ani účesy nemusia mať rovnaké. V prípade, že sa deti napriek opatreniam skutočne veľmi podobajú, vytvorte im identifikačný znak, ktorý na rozdiel od napr. oblečenia môžu mať vždy ten istý (napr. sponky rôznej farby vo vlasoch). Upozornite naň učiteľky v škôlke, rodinu i známych.

Podporujte vytváranie vlastného okruhu kamarátov a záujmov

ako aj samostatného trávenia voľného času (ak o to prejavia záujem). Nenúťte dieťa ísť na víkend k babičke len preto, že tam chce ísť jeho súrodenec. Ak je to len trochu možné, jedno pošlite k babičke a druhému vytvorte iný program. Dvojčatá sú zvyčajne rady spolu, ale niekedy je dobré, ak sú každé zvlášť.

Táto snaha odlíšiť sa môže niekedy viesť k vzniku konkurencie medzi dvojčatami, v niektorých prípadoch až k nezdravej súťaživosti. Spočiatku o pozornosť rodičov, neskôr sa budú snažiť vyniknúť v obliekaní, množstve a kvalite koníčkov a pod.

Umiestniť dvojčatá do jednej triedy alebo do rôznych tried v škole?

Niektorí psychológovia podporujú rodičov v tom, aby dávali svoje dvojčatá do rôznych tried v škole. Dvojčatá, ktoré navštevujú jednu triedu, majú spoločné zážitky, rovnaké úlohy a učenie, spoločný okruh priateľov. Ale negatívom okrem dvojčenských žartíkov a podvodíkov môže byť to, že spolužiaci dvojčatá nevedia rozoznať, podobne ako učitelia. Učitelia si často neuvedomele spájajú vedomosti hlavne veľmi podobných - jednovaječných dvojčiat a klasifikujú ich rovnakou alebo podobnou známkou, aj keď sú vedomosti rozdielne. Alebo ich vystupovanie a prácu často porovnávajú, čo vedie k žiarlivosti a súrodeneckým nezhodám. Dvojčatá, ktoré navštevujú rôzne triedy, si vytvárajú oveľa jednoduchšie svoj vlastný svet, svoju vlastnú identitu, majú svojich kamarátov a svoje záujmy i zážitky.

Na otázku, ako správne vymedziť hranicu, aby sa zachovalo to jedinečné puto medzi dvojčatami a zároveň sa dal dostatočný priestor na vlastnú realizáciu, na rozvoj osobnosti a vlastnej identity, na tú vám asi nevie dať odpoveď ani najlepší detský psychológ. Jednoznačné riešenie neexistuje, je len na citlivom zvážení rodičov určiť, čo bude pre vzťah a rozvoj ich detí tou lepšou alternatívou.

Ako to vidia dvojčatá?

Jana a Dana (dvojčatá, 25 rokov): Mama nás vždy rovnako obliekala, nenávideli sme to. Nenávideli sme i to, že nás nikto nevedel rozoznať. Problémy pominuli, až keď sme začali navštevovať každá inú strednú školu.

Michaela a Andrea (dvojčatá, 22 rokov): Na základnej škole sa nám v štvrtej triede začali spolužiaci posmievať, že sme rovnaké, a tak sme sa doma vzbúrili proti rovnakým šatám. Na gymnáziu v prvom ročníku sme sa opäť obliekli rovnako, ale preto, že sme to chceli my a nie niekto druhý. To sa nám už nikto nesmial, práve naopak - boli sme zaujímavé.

Anna, mama dvojčiat Tomáša a Martina (6 rokov): Moji chlapci chodia do jednej triedy základnej školy a myslím, že je to pre nich dobré. Oni sú každý iný, majú rozdielnu povahu, záujmy i kamarátov. Vidím, že sa tešia z toho, keď nám rozprávajú spoločný zážitok zo školy a z toho, že si majú s kým písať úlohy.

Reč dvojčiat

Posledné štúdie poukazujú na fakt, že dvojčatá väčšinou začínajú neskôr rozprávať ako ich rovesníci. Dôvodom je ich vlastná reč, pre ostatných často nezrozumiteľná. Tomuto syndrómu sa hovorí reč dvojčiat a vyskytuje sa predovšetkým u jednovaječných dvojčiat (používa ju takmer polovica dvojčiat). Reč dvojčiat pozostáva z vymyslených, vlastných slov a slov podobných jazyku dospelých a je prispôsobená momentálnym rečovým schopnostiam detí. Vzniká z dôvodu porozumenia, chápania, používania a opakovania jednotlivých novotvarov druhým dvojčaťom a z určitej izolovanosti dvojčiat. Tejto reči rozumejú len ony, a to vedie k ešte väčšej izolovanosti od ich rovesníkov.

 

Aby ste tomu predišli, príp. minimalizovali následky, odborníci odporúčajú:
- umožnite dvojčatám častý kontakt s rovesníkmi,
- veľa sa s nimi rozprávajte, ale nenúťte ich opakovať vaše slová a výrazy,
- nájdite si čas rozprávať sa s každým z nich osamote,
- postarajte sa občas o to, aby nestrávili celý deň spolu.

A keď už vaše dvojčatá rozprávajú svojou rečou, vedzte, že to nebude navždy, raz začnú používať aj tú vašu.

Zdroj: Mama a ja 01/2002

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies