Moje tehotenstvo s dvojičkami

Moje tehotenstvo s dvojičkami – 1. časť

Uverejnené pondelok, 13. september 2010, 12:00 | Napísal: ah |

| Prečítané: 10804x

Myslím, že všetci poznáte ten pocit, keď si spravíte tehotenský test a ukáže vám tie dve úžasné čiarky. Aj u mňa to tak bolo v decembri 2009 a to presne v deň dcériných menín – na Luciu. Tá radosť aj obavy ako to zvládnete s ďalším dieťaťom... A potom idete na potvrdenie tehotenstva z krvi a prvý ultrazvuk, kde vidíte prvýkrát tú machuľku – vaše bábätko.

Aj u mňa to tak bolo: potvrdenie tehotenstva z krvi, prvý ultrazvuk, skrátka všetko tak ako má byť. A potom príde to prekvapenie a šok, keď vám doktor povie, že bábätká budú dve. Ja som to ani nečakala, lebo na prvom ultrazvuku bolo „len“ jedno. Na druhom ma pán doktor šokoval, že budeme mať dvojičky, termín pôrodu 17. augusta 2010. Toto sme sa dozvedeli deň pred Silvestrom, a teda museli sme to s manželom pekne predýchať. Ani nevedel, ako sa má tváriť, keď som mu to povedala. Ale začali sme si časom zvykať na to, že budeme mať naraz deti dve. Každá poznáte tie obavy, ako to naraz zvládnete s dvoma a dúfate, že tehotenstvo bude prebiehať čo najlepšie a vy ho nestrávite v nemocnici, keďže viacpočetné tehotenstvo je predsa len rizikovejšie ako tehotenstvo s jedným dieťaťom. A čo je najdôležitejšie, veríte, že detičky vydržia v brušku čo najdlhšie, a hlavne, že budú zdravé. Na toto všetko som myslela aj ja. V tom čase som ešte podnikala, mala som internetový obchod. V deň keď sme sa dozvedeli, že bábätká budú dve, sa všetko zmenilo. V januári 2010 som obchod predala a od februára som nastúpila na PN. Bolo to dosť obmedzujúce, lebo vychádzky som mala len v určitom čase, ale vravela som si, že nejako to zvládneme a všetko to aj tak rýchlo ubehne.

Zo začiatku bolo všetko fajn, potom mi začali nevoľnosti, to mi bolo stále zle. Ráno, len čo som vstala, musela som niečo zjesť, inak mi bolo zle od hladu, potom keď som sa najedla, bolo mi zle od jedla a tak dokola. Od rána do večera mi bolo nanič, hoci stále som ráno nezvracala. Potom dcéra ochorela v škôlke, takže som to chytila od nej: zapchatý nos, bolesť hrdla, no katastrofa. Držalo ma to skoro tri týždne, musela som ísť ku doktorke, Bioparox nezabral, tak som išla po antibiotiká. Keď som sa vyliečila, bolo mi konečne dobre, dokonca mi už ani zle nebývalo. Potom bolo vcelku pokojné obdobie, keď som si povedala, že toto tehotenstvo si budem vychutnávať. Trvalo to však krátko.

V 25. týždni ma začalo znova všetko svrbieť tak ako v prvom tehotenstve. Objednala som sa hneď na gastro na pečeňové testy. Nechápala som to, lebo som od začiatku brala na toto lieky, ale hormóny si urobili svoje a pekne mi všetko skomplikovali. Hodnoty som mala trochu zvýšené. Svrbenie bolo zatiaľ slabé, ale prešlo pár dní, začalo sa mi to zhoršovať a teda aj viac svrbieť. Tak som išla znova na krv, to už som mala niekoľkonásobne horšie, takže ma doktor poslal rovno do nemocnice, kde ma hospitalizovali v 28. t. t. Tam ma napojili hneď na CTG a dokonca som mala kontrakcie, ktoré som ale ja necítila, preto som ostala dosť prekvapená. Dali mi hneď infúziu, nasadili lieky a podarilo sa im to zastaviť. V nemocnici som si poležala ešte týždeň, každý deň som chodila na CTG záznamy, ktoré však boli už dobré. Myslela som, že budem v nemocnici až do konca tehotenstva, našťastie ma tesne pred mojimi narodeninami pustili domov s tým, že lieky môžem brať aj doma. To bolo koncom mája.

Pokračovanie:
Moje tehotenstvo s dvojičkami - 2. časť
Moje tehotenstvo s dvojičkami - 3. časť

Foto: autor

Komentárov

-1 #2 Gratulujem — Ada 2015-03-23 14:13

Dátum: 26.09.2010

Maťka, gratulujem, držím palce a nech všetko dobre dopadne, hlavne nech máš v pohode tehotenstvo a potom nech sa detičky narodia zdravé. A verím, že to bol šok keď si sa to dozvedela, to je asi vždy šok pre každého. Ja som teraz rada, že sú dvaja a už by som to nemenila.

Citovať

0 #1 Dvojičky — Maťa 2015-03-23 14:12

Dátum: 23.09.2010

Som prvodorička a práve som sa dozvedela, že čakám dvojičky. Nechcela som tomu veriť, u nás v rodine nie sú žiadne dvojičky. U doktorky som si aj poplakala je to iný šok. Po rozhovore s priateľom som sa dozvedela, že jeho starká čakala dvojičky. Po šoku nasledovala radosť, ale zároveň strach. Ako to všetko zvládeneme, nech sú v brušku čo najdlhšie, nech sú zdravé a nech nemám komplikácie. Mám strach, ale zároveň som šťastná je to zvláštny pocit.

Citovať

Obnoviť zoznam komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.